Potrava
Update 4.2011
Chov vtáčkarov je medzi chovateľmi obľúbený nielen kvôli ich vizuálnej kráse, agresivite a zaujímavom spôsobe života, ale aj kvôli ich nenáročnosti na potravu. V prvom rade si treba uvedomiť, že vtáčkare sú výlučne dravci. To znamená, že neprijímajú nijakú inú, len živočíšnu potravu. Čo sa rozmanitosti prekladanej potravy týka, nie sú naši miláčikovia vôbec náročný. Jednostranná potrava vôbec nevadí, i keď zmena isto len prospeje. Niektoré zdroje uvádzajú pojem monodieta to znamená, keď vtáčkar príma len jeden druh potravy jedná sa hlavne o múčne červy môže dôjsť k úmrtiu pavúka.
V prírode sa vtáčkare živia hlavne rôznymi bezstavovcami, na čo majú prispôsobený aj typ jedu vo svojich jedových žľazách. Pôsobí totiž oveľa intenzívnejšie na studenokrvné živočíchy ako na teplokrvné. Vtáčkar však nepohrdne ani drobnými cicavcami, ako sú myši, potkany, netopiere, plazmi ako drobné jašterice (rod Grammostola je známy lovom menších hadov) a niektoré druhy stromových vtáčkarov vyberajú dokonca z hniezd drobné vtáčie holíčatá. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že pavúkom postačí výber potravy, ponúkaný v našich zoopredajňach. Tým myslím najmä cvrčky (Acheta domestica). Väčšina chovateľov ich uprednostňuje pred múčnymi červami (Tenebrio molitor) a zophobasmi (Zophobas morio). Ďalším obľúbeným zástupcom jedálnička sú šváby.
Spôsob lovu:
Pavúk je jeden z najdômyselnejších predátorov prírody. Jeho telo je úplne prispôsobené na lov koristi zo zálohy. Jednak mohutnými a pohyblivými chelicerami, ktoré obsahujú jedové žľazy ako aj pedipalpami, ktorými pavúk korisť uchopí. Väčšina vtáčkarov loví korisť tak, že nehybne vyčkáva na nejakej vybranej lokalite a striehne bez jediného pohybu na potenciálnu potravu. Takto dokáže ostať na jednom mieste aj niekoľko dní. Keď sa potrava dostatočne priblíži, pavúk bleskurýchle zaútočí a koristi sa v okamihu zmocní. Zaborí do nej chelicery a vpustí do nej dávku jedu, ktorá ju znehybní a usmrtí. Ak sa mu nepodarí ju zachytiť na prvý krát, prenasleduje ju len veľmi zriedkavo a aj to len na krátku vzdialenosť.
Keďže pavúk nedokáže kvôli stavbe svojho tela prijímať stravu v celku, musí si ju natráviť mimo svojho tela. Robí to tak, že do tela ulovenej koristi vpustí tráviace enzýmy, ktoré rozložia telesné tkanivá obete na akúsi kašičku, ktorú potom pavúk veľmi jednoducho vysaje. Tu často vládne mylná predstava o tom, že pavúk vysáva korisť cez chelicery. To nie je pravda. Na spodnej strane hlavohrude medzi chelicerami sa totiž nachádza ústny otvor. Takýto typ trávenia je pre neho veľmi výhodný, pretože mu takto telom neprechádzajú skoro žiadne nestráviteľné časti ako chitínový pancier, kosti, srsť. Keď pavúk vysaje všetky stráviteľné látky, zvyšky zabalí pavučinou a odkladá väčšinou vo forme guľôčky často na jedno miesto v teráriu. Je dôležité tieto zvyšky za pomoci pinzety čo najskôr z terária odstrániť, aby nedochádzalo k vzniku plesní. Zaujímavé je pozorovať pavúka, ktorý si počas konzumovania potravy občas balí obeť do pavučiny aby sa mu natrávená nerozpadla.
Samotný akt prijímania potravy sme si už popísali. Pavúk vysaje skvapalnený obsah, ktorý si pomocou enzýmov upraví do tejto podoby. Prvé filtrovanie potravy nastáva už v oblasti ústneho otvoru za pomoci tisícok chĺpkov, ktorými prejde len naozaj tekutá zložka. Potrava sa ďalej dostáva do zažívacieho traktu pomocou sacieho žalúdka. Sací žalúdok sa nachádza pod hlavohruďou. Zo sacieho žalúdka potrava putuje črevom do stredného čreva, ktoré sa nachádza v abdomene. Nasledovne uvoľnené enzýmy na trávenie spracujú potravu. Podrobnejšie informácie sa dočítate na fóre v téme Anatómia a fyziológia vtáčkarov.
Známy fakt, že pavúk má osem očí(môže mať aj šesť), môže byť pri ich roli pri lovení potravy značne zavádzajúci. Oči pavúkov sú jednoduché a vedia rozoznať iba pohybujúce sa objekty na pomerne krátku vzdialenosť. Preto sa pavúky stávajú sami často korisťou napr. modliviek alebo veľkých ôs rodu Pepsis, ktoré zvyknú do vtáčkarov klásť vajíčka. Mnohých z vás asi zaujíma, ako potom dokážu svoju korisť vycítiť. Je to vďaka tomu, že pavúk sa spolieha najmä na svoj hmatový zmysel. Po celom tele má rozmiestnené hmatové orgány, ktoré slúžia ako senzori. Vďaka nim dokáže analyzovať veľkosť koristi, smer pohybu a jej rýchlosť a podľa toho na ňu buď zaútočiť, alebo sa poprípade sám dať na útek.
Typy potravy alias čím môžete kŕmiť:
Drozophily (Drosophila melanogaster) - existujú dve formy, lietajúca a nelietavá. Keďže sa jedná o drobné mušky, hodia sa na kŕmenie malých jedincov, najčastejšie prvý zvlek, alebo aj vyšší u vzrastovo malých druhov. Ako potrava pre väčšie jedince je však nevyhovujúca. Chová sa na špeciálnej "kašičke". Výhody sú jednoduché: množenie a rýchli životný cyklus, nevýhodou je zápach z kašičky, na ktorej sa chová a možnosť, že sa vám dostanú do bytu alebo že nakladú vajíčka do terárií a rozmnožia sa v byte.
Múčne červy (Tenebrio molitor) - vhodná potrava pre malé a stredné pavúky. Chov je dosť nenáročný, červy sa po čase zakuklia a premenia na chrobáky. Tie sa časom spária a do substrátu nakladú vajíčka, z ktorých sa liahnu malé červy. Výhodou je dostupnosť a cena, ľahký chov a pomerne dobrá výživná hodnota. Nevýhodou je zápach a tendencia červov sa zakopávať do substrátu.
Cvrčky (Acheta domestica) - základné krmivo takmer každého chovu. Cvrčkov je niekoľko druhov, hodia sa pre všetky veľkosti pavúkov. Pre väčšie druhy najmä cvrček banánový. Chov je mierne náročnejší ako chov červov. Výhodou je všestrannosť a univerzálnosť tejto potravy, výživná hodnota, nevýhodou je cvrlikanie po nociach a možnosť samice naklásť vajíčka do terária. Na manipuláciu s väčšími cvrčkami je vhodné vedro. Hmyz vám takto bezpečne neutečie ani nevyskáče von. Veľmi malé dobre skáču preto do plastovej krabice si vždy spravím otvor na pinzetu (2x2 cm) ktorou potom lovím potravu. Otvor na vrchu prelepujem lepiacou páskou. Návod na chov nájdete tu .
Zophobasy (Zophobas morio) - platí to isté ako u múčnych červoch, rozdiel je vo veľkosti, hodia sa aj pre väčšie pavúky. Veľmi radi sa zakopávajú do substrátu. Osobne mám skúsenosť s menšou mierou kanibalizmu u týchto lariev ako u múčnych červoch.
Kostné červy
Sú to vlastne larvy muchy - mäsiarky. Na fóre sa sporadicky objavuje otázka či sú vhodné na skrmovanie vtáčkarov. Áno, sú vhodné aj ako potrava pre vtáčkarov. Určite by som nepodával rôzne zafarbené verzie pre rybárov. Larvy môžete dať vyliahnuť a muchy podávať stromovým vtáčkarom. Pre menšiu veľkosť sú kostné červy vhodné pre juvenilné pavúky.
Šváby - univerzálna potrava, keďže vzrastovo dosahujú všetky rozmery od niekoľko milimetrov po 10 centimetrov, hodia sa pre všetky druhy potravy. Dospievajú pomerne dlho. Návod na chov nájdete tu .
Myšie alebo potkanie holíčatá - hodia sa pre veľké a najmä dospelé jedince. Pozor však! Dokážu sa celkom aktívne brániť a často sa môže stať že môžu pavúka poraniť. Preto sa odporúča ich pred podaním usmrtiť. Bežne sa to však nerobí. Výhody: po konzumácii netreba pavúkovi dávať nič aj mesiac a viac. Nevýhodou sú najmä krv, zápach.
Mäso, rybie mäso - slúži ako alternatívna potrava, neodporúča sa ju používať ako normálnu stravu, ale iba v prípade núdze. Počul som o používaní bravčového srdca, rybieho mäsa, kuracieho mäsa, ja osobne som použil bravčové stehno. Mäso podávame surové. Nezabudnite na to, že pavúk nie je schopný väčšie kusy rýchlo stráviť. O 2 – 3 dni vás určite prekvapí neznesiteľný zápach. To platí aj pri väčších potkanoch. (Bebekexxx) Nezabudnite teda nasledujúci deň ihneď vyčistiť všetky nestrávené zvyšky. Osobne odstraňujem aj potravu, ktorú pavúk ešte konzumuje. Dôležité je aby boli podávané také kúsky mäsa, ktoré sú pavúky podľa veľkosti schopné prijať. Menšie pavúky majú problém väčšie porcie do rána natráviť. Osobne takto kŕmim všetky väčšie a menšie pavúky bez rozdielu. Zatiaľ sami nevyskytli žiadne problémy. Pri podobne výdatných kŕmeniach nemusíte dospelým pavúkom podávať ďalšiu potravu aj mesiac. (Sceptic)
Hmyz z prírody(áno či nie?) - väčšina chovateľov začína tak, že svojim miláčikom predkladajú potravu práve z prírody. Ani ja som nezačínal inak a svojim chovancom som dával muchy, malé chrobáky, kobylky a podobne. Časom som ale prišiel na to, aké riziká to môže priniesť. Môže sa totiž stať, že spolu s hmyzom zavlečiete do svojho terária parazity a nakazí sa aj váš miláčik. Takisto sa môže stať, že hmyz bol niečím kontaminovaný a ráno bude pavúk ležať na dne terária s nohami stiahnutými pod telo. Myslím, že sú to dostatočné dôvody na to, aby ste tých pár korún na chov vyhodili a kúpili v teráristike stravu určenú na tento účel, alebo si založili vlastný chov. Niekedy samozrejme nemôže zaškodiť, ak spestríte jedálniček niečím z prírody. V tomto prípade by som vám ale odporúčal, aby ste ich najskôr umiestnili do nejakej karanténnej nádoby a až potom ich predložili ako potravu. Ale aj tak vám nikto nič nezaručí. Preto by som v tomto, bol byť vami, opatrný a rozhodol sa podľa svojho vedomia.
Chov kŕmneho hmyzu doma
Pokiaľ sa zaujímate, či sa vám oplatí si zriadiť chov kŕmneho (podrobné návody nájdete na našej stránke) hmyzu, tak vedzte, že to záleží od podmienok, čo doma máte a najmä od počtu pavúkov, ktoré chováte. Pokiaľ máte doma tak 10 jedincov, tak sa vám chovať napríklad cvrčky neoplatí. Jedine, že by ste to chceli skúsiť pre radosť. Pokiaľ máte už rozsiahlejší chov, z ekonomického hľadiska sa to oplatí, pretože nakupovať týždenne 50 cvrčkov je už celkom slušná položka... Ak sa už do toho pustíte, musíte rátať s tým, že takéto chovné stanice mávajú často nejaké nežiadúce bočné produkty. Pokiaľ nemáte možnosť takýto chov skladovať kdesi mimo obytných priestorov, tak môžete mať celkom problém. Cvrčky vám totiž isto začnú cvrlikať až keď po ťažkom dni konečne zaspíte, poprípade vám spolu so švábmi v prípade úniku zapelešia celý byt. Páriace sa chrobáky, ktoré sa vyvinú z lariev múčnych červov a zophobasov, dosť intenzívne smrdia vďaka vylučovaným feromónom a takisto s veľkou pravdepodobnosťou bude vaša stanica zdrojom nepríjemného zápachu či už z fekálií, plesní, ktoré vám tam môžu vzniknúť, alebo rozkladajúcich sa kúskov potravy, ktoré ste náhodou zabudli vybrať. Pri dobrých skladovacích podmienkach vám však takýto chov môže týždenne ušetriť kopec peňazí.
Ako často kŕmiť?
Na túto otázku vám nikto presnú odpoveď nedá. Treba sledovať pavúka, veľkosť jeho bruška a dobu od zvleku. Malé jedince sa kŕmia viac ako veľké. Tým stačí dať niečo raz za dva - tri týždne. Pavúky sa neodporúča prekrmovať, práve naopak. Niekoľko týždňová hladovka môže akurát tak prospieť a takisto predĺžiť ich život, adultné samice v teráriu nevydávajú žiadnu veľkú energiu na spotrebu preto je ich prekrmovanie nežiadúce. Adultné samce primajú potravu minimálne a postupne strávia len zvyšok zásob z abdomenu. Ďalšou nevýhodou prekrmovania dospelých samíc je, že im znižujeme plodnosť. Malé jedince, pokiaľ chcete aby rýchlejšie rástli, chovajte pri vyššej teplote (pozor na prehriatie) a pravidelne ich kŕmte. Ja to robím tak, že pri menších jedincoch (do 8-10 zvleku) im predkladám toľko potravy za sebou (prestávka 2-3 dni), koľko dokážu skonzumovať. Potom kŕmenie preruším a počkám kým sa zvlečú. U adultných jedincov treba toto tempo, ako som písal vyššie, pribrzdiť. Niektoré druhy sú vyslovene žravé (Chromatopelma) a niektorým až tak nechutí (Grammostola). Nezabudnite na to najdôležitejšie živý kŕmny hmyz, ktorý pavúk do 1 – 2 dní neskonzumuje musíte bezpodmienečne vybrať. Hlavne menej skúsený chovatelia by nemuseli odhadnúť kedy sa ich pavúk môže zvliekať. U menších jedincov je to pomerne ľahšie ako u ochlpenejších väčších pavúkov. Čo sa teda môže stať? Pavúk sa začne v prítomnosti cvrčka alebo múčneho červa zvliekať. Nachádza sa v stave úplnej bezbrannosti a pri vyrušení sa vám nemusí zvliecť a uhynie. Ďalším prípadom je, že cvrček alebo červ vášho bezbranného pavúka napadne a dokonca si na ňom pochutná. Samozrejme mám na mysli málo zvlekové pavúky (1 - 3). Na takú dospelú T. blondi by mu apetít určite nestačil. Ja osobne kŕmim vtáčkare múčnymi červami a Zophobasmi pri menších jedincoch rovno z pinzety alebo pri väčších vtáčkaroch hodím červa rovno pred pavúka ak si ho okamžite nezobeme tak skúšam ešte raz a potom ihneď vyberám. Červ sa môže ľahko skryť do substrátu a jeho hľadanie je značne komplikované. Ak sa vám niečo také stane (čo asi každému) skúste hľadať hlavne na vlhkých miestach pod napájačkou a pod. Menšie pavúky primajú potravu aj zabitú. Tým odpadá možnosť nejakého ohrozenia (Bebekexxx). Najlepšou voľbou je naporciovať múčneho červa na menšie kúsky. To prevediete ostrým nožíkom, žiletkou na vhodnej podložke. Nebojte sa teda, že sa Váš pavúk nebude prijímať zabitú potravu. Všetkým pavúkom, ktorým podávam hocijaký druh červa ho pred vhodeným do terária usmrtím stisnutím hlavičky medzi pinzetou. To, že pavúk prijíma potravu neznamená, že musí žrať každý krát keď ho kŕmite. (Sceptic) Nezabúdajte pri malých pavúkoch voliť rovnocennú potravu. Na burzách dostať kúpiť veľmi malé cvrčky. Najlepšou voľbou je naporcovať múčneho červa na menšie kúsky. Nezabúdajte rovnocenné pavúkovi. Ak mu hodíte veľký kúsok bude sa báť a predloženej potravy sa nedotkne. Občas dávam aj malým pavúkom živé múčne červy. Tu si treba dať pozor a taktiež odhadnúť možnosti pavúka. Pri boji sa zväčša červ začne obratne krútiť a pavúk do neho zaborenými chelicerami takisto. Pri takomto boji môže dôjsť k poškodeniu pavúka a možné úmrtie. Pri toxicky významných pavúkoch je obeť potkan myš zabitá okamžite za niekoľko sekúnd. Aj taký bezproblémový a rozšírený pavúk ako Brachypelma albopilosum zabije svojimi chelicerami skoro dospelú myš. Myši a potkany pavúkom nedávam. Úplne postačuje kŕmenie holíčatami. Kŕmenie nie je žiadna ťažká veda a pri troške skúseností nadobudnete znalosti a to najlepšie riešenie pre vaše pavúky.
Zaujímavosti ohľadom potravy
- dobre nakŕmená adultná samica zemných druhov, ako napríklad Brachypelma, Aphonopelma, Grammostola atd..., môže údajne vydržať bez prísunu akejkoľvek potravy až 9 mesiacov, výnimočne celý rok! Z osobnej skúsenosti môžem potvrdiť dobrovoľnú hladovku mojej adultnej samice Grammostola pulchra po dobu 4 mesiacov. Pri tomto druhu sa nám potvrdila hladovka okolo 9 mesiacov (Sceptic 2011). Ak má pavúk stále väčší abdomen netreba sa ničoho obávať. Možným problémom by mohol byť vnútorný parazit ale to aj tak pavúkovi nepomôžete. Samozrejme treba počítať s pravidelným prísunom vody (misku s vodou treba meniť približne raz za týždeň). Pavúk totiž odstátu a znečistenú vodu piť nebude. Pri jednom výskume sa zistilo, že istý druh vtáčkara (meno som nezistil) neprimal potravu cez 2,5 roka.
- samotné pitie tekutín a príjem vody u pavúkov prebieha dosť obtiažne. Vtáčkar sa zväčša prisaje ústnym otvorom ku kvapke vody a aj niekoľko hodín pomaly pije. Neviem presne povedať, koľko vody vie naraz vypiť, ale myslím si, že vzhľadom na veľkosť jeho tela to nebude mnoho. Častým pitím vody sú známe najmä stromové druhy ako Poecilotherie a Avicularie, ktoré nie sú často schopné, alebo jednoducho ignorujú vodu v napájačkách. Preto je vtedy vhodné rosiť im listy rastlín alebo povrch dreva, ktoré majú v teráriu.
Mnoho ľudí ani nevie o tom, že pavúky pijú. Zanedbanie prísunu čerstvej vody, najmä pokiaľ je v teráriu vysoká teplota a ide o obdobie, keď nedávate pavúkovi priveľa potravy, respektíve má hladovku, môže viesť až k smrti pavúka. Pavúk sa totiž pohybuje tak, že v končatinách, ktoré sú pospájané "hydraulickými" kĺbmi, zvyšuje tlak hemolymfy a vďaka tomu ich rozťahuje. Pokiaľ nemá dostatok vody, tlak hemolymfy automaticky poklesne a pavúk sa stane malátnym a časom uhynie. Ak ste videli niekedy mŕtveho pavúka alebo chrobáka či muchu, isto ste si všimli, že mali nohy stiahnuté pod seba. Toto bolo spôsobené práve tým, že pod nedostačujúcim tlakom sa nohy schúlili do ich východzej polohy.
Bebekexxx, Sceptic