Choroby vtáčkarov
V tomto doplňujúcom článku nájdete podrobnejšie opisy jednotlivých chorôb a vyskytujúcich sa problémov u vtáčkarov. (Sceptic 2011)
Choroby vtáčkarov - dehydratácia, intoxikácia, problémy so substrátom, dyskinetický syndróm, časť prvá
Podobne ako aj všetky ostatné živočíchy na našej planéte aj vtáčkare neuniknú rôznym poraneniam a chorobám, z ktorých tie väčšie sa vo väčšine prípadov končia smrťou, pretože v našich a pravdepodobne ani svetových podmienkach neexistujú nijaké špeciálne prípravky, ktorými by sme mohli našich zverencov liečiť. Návšteva u zverolekára nemá žiaden význam. Pokiaľ je poškodenie mechanické a nie je veľkého rozsahu, vtáčkar si ho často dokáže regenerovať sám pri ďalšom zvleku. Ak je však ochorenie vnútorné, môže sa stať, že ešte večer zdravo vyzerajúceho pavúka nájdeme ráno s nohami pod sebou mŕtveho. Často sa totiž stáva, že ochorenie spozorujeme až po smrti nášho chovanca. Je veľmi dôležité, byť schopný reagovať na zmeny správania vašich miláčikov a v prípade potreby neváhať ho aj za cenu vystresovania vziať ho do rúk a pokúsiť sa mu pomôcť. Viac o tom v nasledujúcich riadkoch.Ak by sme mali ochorenia a poškodenia tela vtáčkarov rozdeliť do nejakých kategórií podľa typu, boli by to nasledujúce:
a) Mechanické poškodenia
b) Parazitické ochorenia ( vnútorné, vonkajšie parazity )
c) Plesňové ochorenia
d) Iné
A) Mechanické poškodenia
Mechanické poškodenie môže nastať rozličnými spôsobmi ako napríklad odlomením časti, alebo celej končatiny vtáčkara, pádom z vyvýšenej oblasti alebo steny terária, prigniavením nejakým predmetom, manipuláciou alebo útokom iného vtáčkara (pri párení) alebo kŕmneho hmyzu.
Tieto zranenia si, pokiaľ nie sú príliš veľkého rozsahu, dokáže pavúk vyliečiť sám regenerovaním poškodených oblastí postupne pri ďalších zvlekoch. Teraz k jednotlivým poškodeniam:
Odlomenie časti, alebo celej končatiny:
Toto poškodenie býva asi najčastejšie a takmer každý chovateľ, ktorý disponuje väčším počtom vtáčkarov vo svojom chove ho zažil, zažíva alebo zažije. Nastane totiž často pri zvliekaní, ktoré ovplyvňuje veľké množstvo faktorov, o ktorých nemusíme mať ani šajnu. Môže stačiť, ak sa poruší čo i len jeden z nich, napríklad teplota alebo vlhkosť vzduch, resp. stres vtáčkara alebo otrasy a v lepšom prípade sa stále len to že si nezvlečie jednu alebo 2 končatiny. V horšom prípade uhynie. Ak si pavúk nezvlečie dobre končatinu, často sa stáva, že mu zvlečka ostane prichytená na čiastočne alebo vôbec nezvlečenej nohe. Vtedy treba zasiahnuť a pomôcť mu z nej von.
Môže nastať niekoľko prípadov:
1. pavúk si končatinu nezvliekol vôbec a zvlečka je na ňom úplne prilepená. Tu je dobrým riešením, ak už stihol vytvrdnúť, natiahnuť si gumenú rukavicu, uchopiť vtáčkara medzi druhým a tretím párom kráčavých končatín, rovnomerne ho zdvihneme z podkladu tak aby všetky nohy opustili podklad v rovnaký čas (pavúky sa potom zdajú byť pokojnejšie) a skalpelom nohu amputujeme. Inou možnosťou je nohu odlomiť, resp. odtrhnúť. Urobíme to tak, že ju uchopíme pinzetou medzi femurom a trochanterom, silno stlačíme a rýchlim otočením pinzety nohu odlomíme. Všetky nástroje, ktoré použijeme by mali byť dezinfikované vyvarením vo vode.
2. pavúk si končatinu zvliekol len čiastočne. V tomto prípade postupujeme podobne ako v prvom prípade, akurát s tým, že končatinu amputujeme na tom mieste, kde zostala prichytená zvlečka, najlepšie je, ak necháte len kompletne zvlečené články, neamputujte končatinu tak, že by ste ju rezali v polovici článku.
3. pavúk si nohu zvliekol takmer celú. V zvlečke mu zostal iba tarsus alebo ju má iba prichytenú. Tu môžete pomôcť aj bez skalpela. Veľmi jemne sa pokúste zvlečku odstrániť pinzetou, býva len jemne prichytená. Ak by mal v zvlečke iba tarsus, skúste ju jemne obstrihať dookola a nechať pavúkovi na končatine len minimum zo zvlečky. Ak by mu však predsa prekážala v pohybe, môžete tarsus odlomiť. Treba pripomenúť, že pavúk ma na istých miestach akési „zlomové body“ a v týchto bodoch si nohu dokáže uvoľniť aj sám. Zásah je vhodný najmä, ak vidíte, že si aj po niekoľkých dňoch nohu neuvoľnil a prekáža mu v pohybe alebo začína byť dokonca malátny.
4. pavúk je veľmi malý, a nemôžete ho uchopiť do ruky. V tomto prípade sa dá postupovať nasledovne: nohu mu na danom mieste uchopte pinzetou a „odštipnite“. Dobré je však mať dve tenučké pinzety a jednou pavúka uchopiť jemne za miestom, ktoré chcete odstrániť a druhou nohu amputovať.
5. pavúk si nezvliekol niekoľko nôh. Tu Vám nezostáva nič iné ako nohy v miestach zvleku amputovať a dúfať, že nestratí príliš veľa hemolymfy a že bude schopný sa pohybovať. Ak budú nohy dobre rozmiestnené, je možnosť, že pavúk prežije aj na štyroch končatinách, ak má dve a dve na jednotlivých stranách. Strata viac ako dvoch končatín na jednej strane však často končí dysfunkciou pohybu a následne smrťou. Môžete sa pokúsiť starať sa oňho tým že mu budete predkladať už usmrtenú a rozpolenú potravu a dúfať, že sa dožije ďalšieho zvleku a prežije ho. Všetko sa môže podariť!
6. pavúk ma niektorý zo symptómov 1-4, ale jeho kutikula ešte nie je vytvrdnutá. Viditeľne však potrebuje zásah, nemôže sa dobre hýbať, zvlečka ho drží v neprirodzenej polohe. Viditeľne má problémy a stále sa unavuje pokusmi vyslobodiť sa. V tomto prípade musíte postupovať veľmi opatrne. Osobne som takýto prípad zažil, postupoval som nasledovne: vtáčkar (Brachypelma vagans, 7.zvlek) mal popisované problémy, bol uväznený čiastočne vo zvlečke nohou v 2 páre kráčavých končatín. S pohybom mal značné problémy, zvlečku ťahal za sebou a pri zastavení stál naklonený na jednu stranu a akoby sa šúchal po podklade. Čakal som, že si nohu uvoľní sám, ale nestalo sa ani po 3 dňoch. Keďže ešte nebol dosť vytvrdnutý, nemohol som ho uchopiť bez rizika poškodenia. Preto som sa rozhodol nohu mu odlomiť pinzetou priamo v teráriu. najskôr som ju otvorenú vložil presne na miesto, kde som chcel nohu stlačiť. Potom som prudko zatlačil nohu pinzetou a v momente ju otočil o 180 stupňov a zatiahol s tým že som ňou pohyboval len v rámci točenia a pavúka som neťahal a nevláčil po teráriu. Noha sa odlomila pomerne bez problémov. Pavúka som umiestnil do karantény( suchšieho prostredia ). Medzičasom dospel a momentálne je to mierne menší dospelý samec.
Pri takýchto zákrokoch musíte rátať s tým, že z miesta amputovania alebo odlomenia bude istú dobu vytekať hemolymfa často vo forme kvapky. Časom zaschne a odpadne. Miesto, z kade vyteká hemolymfa, je takisto vhodné miesto pre vznik plesní. Ak takéto niečo nastane, začnite ihneď s ošetrením postihnutého miesta prípravkom Betadine (dostanete ho v lekárni) použite ho v koncentrácii s vodou 1:3. Aplikujte ho do vtedy dokým pleseň úplne nezmizne. Pri ďalšom zvliekaní sa pavúkovi odlomené časti končatín, resp. celá končatina obnoví buď čiastočne ( u väčších jedincov) alebo u juvenilných aj celá po jednom zvliekaní. Všeobecne sa dá povedať, že po 2-3 zvliekaniach nerozoznáte, ktorá končatina bola poškodená.
Ďalšou možnosťou, ako môže prísť pavúk o končatinu je jej zaseknutie sa v teráriu napríklad medzi dva kamene alebo nejakú prekážku. V tomto prípade si pavúk nohu uvoľní väčšinou sám. Ak máte v teráriu ostré predmety ( čo by ste určite mať nemali ), môže sa stať, že sa Váš chovanec na nich poraní. Preto ich radšej nepoužívajte. To, že si pavúk nohu uvoľní sám (odborne, že je schopný autonómie), nie je podľa mňa vôbec samozrejmosť. Asi pred rokom mi bol popísaný prípad, keď jeden chovateľ musel odísť na dva mesiace z domu do zahraničia. Mal najmä adultné samice stromových druhov. O pavúky sa pred odchodom postaral a zabezpečil si človeka nechovateľa, ktorý mu terária rosil. Keď sa vrátil domov našiel svoju samicu Psalmopoeus cambridgei visieť uschnutú medzi konárom a stenou terária prichytenú za kráčavú končatinu. Nedokázala si nohu uvoľniť a uhynula. Jednalo sa o nedospelú samicu v 7. zvleku. Okolnosti ako a prečo si nohu prichytila ani na akom mieste, mi nie sú známe.
Poranenie pádom z výšky:
V tomto prípade sme často úplne bezmocný a nijako nemôžeme pomôcť. Stáva sa to vo väčšine prípadov zemným alebo norovým pavúkom, umiestených nevhodne do vysokého terária. Hoci sa zemné a norové pavúky väčšinu času pohybujú len po alebo pod povrchom, niekedy lezú aj po stenách terária (podobne sa správa môj norový Hysterocrates hercules). Hoci platí zásada, že pavúk nedokáže loziť po dobre umytom skle, ktorú som si viac razy overil, sklo sa rosením veľmi rýchlo zanesie a samotný pavúk ho pokryje svojou pavučinou a potom mu už v pohybe po stenách terária neprekáža nič. Pokiaľ máte zemného pavúka umiestneného napríklad v teráriu 20x20x35 cm, vystavujete ho takto zvýšenému riziku pádu. Ak sa totiž rozhodne vyliezť až na vrch a bude sa pokúšať dostať ešte vyššie a začne prednými nohami ohmatávať vrchné sklo terária, veľmi ľahko padne. Ak máte na podklade umiestnenú napríklad kokosovú škrupinu alebo okrasný kameň riziko poškodenia je o to vyššie. Pri páde dôjde v najlepšom prípade k poraneniu končatiny, častejšie však pavúk padá smerom abdomenom dole. Ak je na abdomene len menšia ranka, väčšinou zaschne. Ak mu abdomen praskne, znamená to pre neho istú smrť. Väčšie poranenia, ktoré zasiahnu aj vnútorné orgány ako srdce alebo tráviaci trakt sa končia podobne. Takisto ak sa mu zlomí alebo poškodí stopka, spájajúca hlavohruď a bruško, už mu nijako nepomôžete. Vtedy mu môžete uľahčiť trápenie tým, že mu dáte „ranu z milosti“ tak, že ho dáte zamraziť do mrazničky. Takýto typ poranenia sa vyskytuje najmä u veľkých a ťažkých pavúkov a u prekŕmených jedincoch s mamutími bruškami. V takomto brušku je totiž zvýšený tlak a o to ľahšie praskne. U stromových pavúkov je riziko podstatne menšie, niektoré druhy dokážu dokonca skákať a „plachtiť“. V prírode sa takto bránia pred predátormi napr. skokom z vetvy na vetvu alebo zo stromu na strom.
Moja rada k Vám, ako predísť týmto nešťastiam je prevencia. Nedávajte si do terária príliš veľa predmetov, ktoré môžu pavúka ohroziť. Takisto výšku terária voľte podľa druhu. Dospelému zemnému pavúkovi postačí výška 20 cm a norovému od podkladu i 10 cm.
Poranenie prigniavením predmetom:
Tento typ poranenia sa vyskytuje najmä u druhov, ktoré si hĺbia nory. Nastane vtedy, keď vtáčkar podkope napríklad okrasný kameň a ten sa naňho svojou váhou zrúti. Môže mu spôsobiť rozsiahle vonkajšie aj vnútorné poranenia a uhynie. Môže sa stať, že ho iba prigniavi a mierne mu poškodí kutikulu. Takýto pavúk sa môže pohybovať s problémami a z niektorých miest mu môže vytekať hemolymfa. Ak sa mu podarí úspešne zvliecť, je mimo nebezpečia. Ďalšou možnosťou, ako môže prísť k takémuto zraneniu je, že ho privalí predmet zle pripevnený k stene alebo stropu terária. Takéto prípady nevynímajú ani stromové druhy. Aby ste predišli týmto poraneniam, kamene umiestňujte len na miesta s minimom substrátu, najlepšie však vôbec. Absolútne ich neodporúčam dávať do terária norovým druhom rodov Hysterocrates, Citharischius a Ceratogyrus. Takisto sa vždy presvedčíte, čí sú konáre, kôra a predmety na stenách a strope terária upevnené dostatočne pevne a stabilne. Takisto ak prenášate vtáčkara na väčšiu vzdialenosť, umiestnite ho samého do krabičky, nedávajte k nemu žiadne iné predmety.
Poranenie nevhodnou manipuláciou:
Ďalšou možnosťou, ako môže náš chovanec prísť k zraneniu je nevhodná manipulácia. Väčšinou sa stáva pri nesprávnom uchopení. Preto nesmieme na carapax pri zatlačení o podklad vyvíjať prílišný tlak a tiež pri uchopení medzi 2. a 3. párom kráčavých končatín musíme byť jemný a dať pozor aby sme pavúkovi neporušili kutikulu. V žiadnom prípade nehádžte pavúka naspäť do terária. Položte ho na podklad a potom ruku rýchlo odtiahnite. Takisto ho nikdy nechytajte za končatiny ani za bruško, to je totiž mäkké a mohli by ste ho rozpučiť. Všeobecne Vám radím s vašim miláčikom manipulovať čo najmenej.
Poranenie uhryznutím iným vtáčkarom alebo živým krmivom:
Pri párení, ako určite viete, môže nastať prípad, že samica napadne samca (v zriedkavých prípadoch aj samec samicu) a môže ho vážne poraniť alebo aj usmrtiť a zožrať. Preto by sme mali pri párení mať prichystanú varešku alebo pinzetu na oddelenie jedincov od seba. Ak samica samca uhryzne a hneď ho pustí, má šancu na prežitie, podľa rozsahu uhryznutia. Ak však nechávame samca v teráriu bez dozoru dlhšiu dobu, ako napríklad cez noc, môže sa stať že ráno bude už skonzumovaný samicou.
Horším prípadom, nebezpečným rovnako pre obe pohlavia, je uhryznutie živým krmivom. Stáva sa tak najmä pri kŕmení myšími alebo potkaními mláďatami. Ak sa pavúkovi nepodarí zabodnúť chelicery koristi do hlavy alebo krku, môže hu uhryznúť do nohy alebo bruška. Preto odporúčam predkladať mu takúto potravu prizabitú alebo mŕtvu. Čo sa týka cvrčkov a lariev, takéto nebezpečenstvo nehrozí.
Inou situáciou je, keď sa kŕmny hmyz vyskytuje v teráriu počas zvliekania. Toto je veľmi nebezpečné, pretože aj obyčajný cvrček môže usmrtiť dospelého vtáčkara. Preto je dôležité mať vždy prehľad o stave krmiva v teráriu. Nedávajte príliš veľké množstvo červov aby sa nestalo, že nejaký, o ktorom neviete sa vyhrabe von počas zvliekania a vtáčkara Vám usmrtí. Teda, ak pavúk nejaví záujem o predkladanú potravu, nenechávajte ju v teráriu viac ako 24 hodín. Ak nejaví záujem ani pri ďalšom predložení, pravdepodobne sa ide zvliekať.
Poškodenie hrotu chelicer:
Menej časté ale veľmi nebezpečné je poškodenie hrotu chelicer vtáčkara, a to buď nejakým spôsobom v teráriu, alebo zlým zvlečením. Môže sa stať, že si hrot odlomí pri okusovaní predmetov v teráriu, ktoré ste určite pozorovali už aj u vašich jedincov. Pokiaľ je poškodený iba jeden hrot, nie je život pavúka priamo ohrozený. Avšak ak nastane situácia, že príde o oba hroty (najčastejšie tak, že sa mu nevyvinú pri zvliekaní) je v nebezpečenstve. Takto totiž nemôže loviť nijakú korisť. Pomôcť sa mu dá tak, že mu budeme predkladať rozpolenú a usmrtenú potravu. Ak sa mu podarí zvliecť sa, chelicery mu dorastú.
B) Parazitické ochorenia:
Tieto ochorenia môžeme ďalej rozdeliť na tie, ktoré sú spôsobené vonkajšími parazitmi a tie, ktoré spôsobujú parazity vnútorné.
Vonkajšie parazity:
Vyskytujú sa prakticky na každom pavúkovi, ktorý je z odchytu vo voľnej prírode. Najčastejšie vonkajšie parazity sú rôzne druhy roztočov. Parazitujú prakticky po celom tele pavúka, najčastejšie však v oblasti chelicer, konkrétne medzi nimi, kde sa priživujú na zvyškoch potravy pavúka. Takisto sa vyskytujú v substráte, hlavne na mieste, kde pavúk odkladá zvyšky potravy. Veľkosťou dosahujú len niekoľko desatín milimetra, sú však aj druhy, ktoré sú viditeľné voľným okom. Farebne sú v odtieňoch bielej, niekedy žltkastej farby. Pre pavúka nepredstavujú priame nebezpečenstvo.
Existujú však aj roztoče dravé, ktoré sa vyskytujú najmä v oblastiach pavúkových kĺbov a narúšajú jeho chitínovú schránku- kutikulu. Tu už musí zasiahnuť chovateľ. Pavúka sa musíme pokúsiť roztočov zbaviť, lebo ak by sa stalo, že sa premnožia, môže spôsobiť vážne škody a nepekné poranenia, z ktorých vyteká hemolymfa a na ktorej sa roztoče priživujú. Takto môžu spôsobiť aj to, že oslabia pavúka natoľko, že pri ďalšom zvliekaní uhynie, alebo začne byť malátny, nebude reagovať na podnety a uhynie. Pavúka uchopíme do ruky (viď) a nad miskou s čistou vodou (nikdy nepoužívajte žiadne chemické prípravky) ho roztočov mechanicky zbavíme napríklad mäkkým štetcom, ktorý je dobre trochu zastrihnúť tak, aby štetinky mali 0,5 – 0,8 cm. Potom pavúka uložíme do karanténnej nádoby a zmeníme substrát v pôvodnom teráriu a dobre ho vyumývame.
Pavúk sa vonkajších parazitov zbavuje v prírode spolu so starou kožou. Preto, ak vieme o parazitoch je dobré starú zvlečku, hneď potom ako sa pavúk zvlečie ihneď vybrať z terária skôr, ako roztoče samy prelezú na svojho hostiteľa.
Ak si niekedy kúpite pavúka z odchytu, je žiaduce, aby ste ho mali v karanténnom teráriu v inej miestnosti, ako ostatné jedince Vášho chovu až dokým sa znovu nezvlečie, alebo minimálne pár dní na pozorovanie. Predídete tam zavlečeniu parazitov aj do iných terárií.
Vnútorné parazity:
Omnoho nebezpečnejšie ako vonkajšie parazity, sú parazity vnútorné. Tie sa vyskytujú najmä v abdomene pavúkov, predávaných z odchytu a to vo forme rôznych červov alebo lariev blanokrídlovcov. Špecializované na to sú najmä osy rodu Pepsis, ktoré si pavúky vyberajú zámerne na kladenie svojich vajíčok. Pavúka však osa nezabije, iba ho paralyzuje. Vyliahnuté larvy ho potom požierajú zvnútra. Najskôr mu zožerú vnútorné orgány, ktoré nie sú vitálne a tým ho udržujú pri živote. Takto sa priživujú až do svojho zakuklenia, pred ktorým pavúka zabijú.
Čo sa červov týka, tie sú pred našimi zrakmi dlho ukryté a ich prítomnosť zistíme až po uhynutí pavúka alebo tesne pred tým, keď z neho začnú samy vyliezať. Uhynutý jedinec potom vyzerá akoby sa rozpadol.
V týchto prípadoch nemáme nijakú možnosť pavúkovi pomôcť našim zásahom, neexistujú nijaké metódy a pavúk Vám uhynie. Jediný spôsob, ako mu môžete pomôcť, je uložiť ho do mrazničky a zamraziť ho predtým, ako ho jeho parazity zožerú zaživa.
Aby ste predišli takýmto ochoreniam, je vhodné si predtým, ako pavúka z odchytu kúpime, dobre si ho prehliadnuť a nekupovať malátne a nezdravo vyzerajúce jedince. Dobrý chovateľ Vám prezradí, či sa pavúk v zajatí už zvliekol. Ak áno, je mimo nebezpečenstva.
C) Plesňové ochorenia:
Každý chovateľ pavúkov sa počas svojej praxe určite stretol s plesňami v teráriu. Spóry plesní sú nepríjemnou súčasťou substrátu a ľahko sa šíria vzduchom. Stačí mať po istú dobu príliš vysokú vlhkosť, teplotu a nedostatočné vetranie a pleseň sa objaví na zvyškoch potravy aj z noci na ráno vo forme bielych rýchlo sa rozrastajúcich chumáčikov. Pokiaľ je pleseň iba na dne terária, nič strašné sa nedeje a stačí ju odobrať pinzetou spolu s tenkou vrstvou zeminy z miesta, ktoré je ňou napadnuté. Ak však na pleseň zabudneme a necháme ju šíriť sa ďalej, veľmi ľahko sa stane to, že kvôli nej nebudeme substrát ani pavúka vidieť. Týka sa to najmä filmoviek. Ak nastane takýto prípad, pleseň sa bez problémov prenesie aj na telo pavúka a to najmä na abdomen a kĺbové oblasti končatín.
Vtedy musíme včas zasiahnuť a nezdráhať sa pavúka uchopiť (viď) a pokúsiť sa mu plesňové ložiská rozrušiť jemným skráteným štetcom. Ak sa jedná o malého pavúka, ložiská skúsime jemne rozrušiť priamo na substráte. Potom je vhodné umiestniť ho do karanténneho terária, v ktorom znížime vlhkosť. Pavúka pozorujeme, či sa mu pleseň znovu neobjaví. Ak áno procedúru zopakujeme. Po úspešnom zvleku je pavúk mimo nebezpečenstva.
Pleseň sa môžete pokúsiť z pavúkovho tela odstrániť aj pomocou prípravku: Postihnuté miesto ošetrujeme prípravkom Betadine (dostanete ho v lekárni). Použite ho v koncentrácii s vodou 1:3. Aplikujte ho do vtedy dokým pleseň úplne nezmizne. Dávajte pozor aby ste na pavúka nanášali veľa prípravku respektívne nie tak aby s neho stekal. Ako prevenciu pred výskytom plesní odporúčam najmä dobré vetranie v teráriu a zodpovedný prístup k chovu. Úhyn pavúka kvôli plesni by mala byť hanba pre každého chovateľa. Je totiž obrazom starostlivosti a jeho prístupu k chovu. Každý by mal mať toľko a také pavúky, ktorým je schopný venovať plnú pozornosť a starostlivosť.
D) Iné
Ďalšími možnými ochoreniami, ktoré sa môžu v chovoch vyskytnúť sú otravy, infekcie a aj nádory.
Rakovinové nádory sa vyskytujú hlavne na abdomene vo foriem rôznych hŕč a výrastkov. Tu už pravdepodobne nijako nepomôžeme. Môžete sa pokúsiť hrču odstrániť, ale šanca na záchranu je minimálna a pavúk pravdepodobne uhynie. Tu by ste mali uprednostniť zmrazenie. Takisto infekcie a otravy nedokážeme nijako liečiť. Tu vtáčkara čaká istá smrť. Jedinou nádejou je, pokiaľ dôjde k otrave insekticídmi a pavúk začne sťahovať nohy pod seba, je jeho rýchle premiestnenie do karanténnej nádoby.
Naša neschopnosť pomôcť je aj vďaka tomu, že výskum v tejto oblasti je minimálny a často ani presne nevieme prečo náš chovanec uhynul. Možno časom postúpi na takú úroveň, že budeme schopný našim miláčikom pomôcť aj pri rozličných iných ochoreniach ako sme schopný teraz.
Prílohy:
Do tejto časti som zaradil niekoľko prípadov úhynov alebo chorôb alebo amputácií, ktoré sa prihodili rôznym chovateľom, vrátane mňa. Ak ste niečo podobné podstúpili aj Vy, pošlite mi Vaše prípady na email, kľudne aj s fotkami a ja ich tu uverejním spolu s Vašim menom ak si to budete želať.
Pavúk pripravený o päť končatín:
Išlo o pavúka, ktorý sa zvliekal zo štvrtého do piateho zvleku. Chovateľovi sa pri riskantnom zákroku pri odstránení zvlečky pomocou pinzety, podarilo odlomiť tri nezvlečené končatiny a oboje pedipalpy. Pavúk mal menší problém pri pohybe no po skle liezol normálne. Nasledovalo premiestenie pavúka do karanténneho terária. Ako potrava mu bola predkladané len čerstvo zvlečené cvrčky a to len mäkká časť z nich – bruško. Pavúk prijímal potravu, každý deň, dôsledne čistite terárium. O mesiac a pol sa pavúk začal zvliekať a všetky končatiny mu dorástli. Boli menšie no po ďalších zvlekoch na nerozoznanie od ostatných. Pozri aj článok Regenerát pedipalpi Nhandu chromatus.
Nevysvetliteľné úmrtie:
V tomto prípade išlo o jedinca, ktorého som choval medzi prvými pavúkmi pred niekoľkými rokmi. Bol v štvrtom zvleku. Podmienky som dodržiaval normálne, udržiaval som teplotu aj vlhkosť, pravidelne kŕmil malými cvrčkami z teraristiky a krabičku som pravidelne čistil od zvyškov.
Pavúk spočiatku normálne rástol, ale ako prešiel do štvrtého zvleku, prestal prijímať potravu. Jeho správanie začalo byť nezvyčajné. Každú predloženú potravu zakopal do substrátu. Korisť vždy chytil a usmrtil ale vzápätí ju zakopal. Skúšal som predkladať rôzne druhy potravy, aj hmyz z prírody. Výsledok bol však vždy rovnaký.
Steny krabičky som pravidelne rosil. Pavúk sa po čase prestal pohybovať ( zrejme kvôli nedostatku tekutín ) a o niekoľko týždňov uhynul. Môžem sa len dohadovať, aká bola pravá príčina jeho správania a nasledovného úmrtia.