Cyriopagopus lividus (ex Haplopelma lividum)
(Smith, 1996)
Popis: Tento druh sa predával dlhšiu dobu pod menom Haplopelma lividum. Sfarbenie tohto druhu sa od malého jedinca po dospelca výrazne zmení. V prvých zvlekoch majú mláďatá šedomodrú farbu. Tá postupne prechádza do bledšej hnedej. Tarsusy nôh sú v porovnaní so zvyškom tela tmavšie. Okolo siedmeho-ôsmeho zvleku sa začne farba končatím transformovať do modrej, ktorá naberá na intenzite každým ďalším zvlekom. Samce a samice majú v podstate identické sfarbenie až do adultného zvleku, kde samica zintenzívni svoje modré sfarbenie a u samca nastane naopak útlm intenzity. Adult samec nie je tak pekný ako samica, carapax má tmavší, hnedej farby, na končatinách horizontálne pásiky a menej modrej farby. Samce majú tibiálne háky.
Končatiny samice sú najmä krátko po zvleku až metalicky modrej farby, ktorá niekedy prechádza až do zelenej. Najkrajšie vynikne v dobrom osvetlení. Abdomen je šedej farby s jemnou kresbou. Karapax je kávový až šedý. Spodná strana čierna. Chĺpky na končatinách načernalé. Opis je čisto orientačný na základe pavúkov, ktorí sa momentálne vyskytujú v chovoch.
Veľkosť: samica v tele dosahuje väčšinou okolo 5-6cm, výnimočne 7cm. Rozpätie nôh sa pohybuje v rozmedzí 13-15 centimetrov.
Dospelý samec je o čosi menší, v tele 5 centimetrov a v rozpätí 10- 12 cm.
Mláďatá majú veľkosť 8-10 mm v tele a cca 12-15 mm v nohach.
Jedná sa teda o stredne veľký druh vtáčkara.
Obranné správanie: vyznačuje sa veľmi temperamentnou a ťažko predvídateľnou povahou. Žije skryte vo svojej nore, ktorú opúšťa za účelom hľadania potravy až navečer a v noci.
H. lividum majú radi svoj priestor a na vyrušenie reagujú najskôr obranným postojom a nasledovne v lepšom prípade úprkom do nory, v tom horšom výpadom a následným (aj niekoľkonásobným) uhryznutím. Uhryznutia sú časté najmä v prípade, že je pavúk prekvapený a nedarí sa mu dostať spať do nory. Mnoho chovateľov ju popisuje ako pavúka viacerých tvári. Raz na kontakt reaguje defenzívne až placho, inokedy je veľmi nervózna, útočná a agresívna.
Je veľmi rýchla, preto sa moc nespoliehajte na svoje reflexy. Sila jej jedu je dosť vysoká, patrí medzi toxicky významne druhy. Nedisponuje obrannými chĺpkami. Určite to nie je druh, ktorý by si chovateľ mohol brať na ruku. Zakúpenie a následný chov odporúčam len skúsenejším chovateľom.
Pôvod: Vyskytuje sa v juhovýchodnej Ázii, konkrétne na juhu Myanmaru (Barma) v pohraničnom regióne s Thajskom, v južných oblastiach Thajska a správy o výskyte sú aj z Vietnamu a Laosu.
Spôsob života: vo voľnej prírode žije v norách, ktoré si hĺbi na vlhkých miestach na okraji tropických pralesov. Počas roka zažíva monzúnové obdobie dažďov, ktoré trvá od apríla do septembra. Svoje obydlia si vytvára najmä pod napadanými kmeňmi stromov a kameňmi. Aktívny je najmä v noci.
Podmienky: samotný chov a odchov tohto druhu nepatrí medzi tie najľahšie. Prvé čo potrebujeme rozhodnúť je, ako ju budete chovať.
Máte dve možnosti:
buď zvolíte variantu s menšou výškou substrátu a väčšou základňou, napríklad terárium o rozmeroch 30x20x20cm (d,v,š), kde druh budeme chovať ako zemný. Výšku substrátu treba aj tak zvoliť vyššiu, aspoň 10 centimetrov, aby si pavúk mohol vytvoriť noru, ktorá je esenciálnou zložkou jeho životného prostredia. Do terária umiestnime plytkú napájačku, z ktorej bude pavúk občas piť. Jej ďalšia nezastupiteľná funkcia je udržiavanie vzdušnej vlhkosti. Napájačku by mali mať jedince veľké aspoň 8-9cm v nohách, menším postačí aj rosenie. Ďalej do voľného priestoru umiestnite niekoľko úkrytov (kokosová škrupina, kvetináč, kôra a podobne) a poprípade umelú rastlinu.
Druhá a podľa mňa lepšia možnosť je chovať tohto pavúka ako druh norový, čo aj určite je. Tu treba zvoliť väčšiu výšku chovnej nádoby, jej plocha podstavy tu nie je až tak dôležitá. Dospelé jedince sa dajú chovať v nádobách 20x25x30 (d,š,v). Keďže H. lividum je notorický kopáč, zabezpečte jej na to dostatok materiálu. Výšku substrátu stanovte aspoň na 15-20 centimetrov.
Je častým javom, že pavúk takmer okamžite po premiestnení do nového terária začne prenášať kúsky substrátu a budovať noru. Jedince z odchytu môžu byť však v tomto pomalšie a musia si zvyknúť na nové prostredie. Zabezpečte im teda dostatok úkrytov kým sa udomácnia. Pred premiestnením pavúka do novej nádoby sa odporúča zatemniť bočné steny nového terária. Vďaka tomu si potom často spraví noru tak, že ju môžeme po odkrytí zatemnenia pozorovať a kontrolovať jej stav. Vrchnák terária zvoľte taký, aby cezeň nedochádzalo z zbytočným stratám vlhkosti. Pokiaľ máte terária na sebe, umiestnite vetranie na jeho stranu. Ako substrát je dobré použiť zmes rašeliny a lignocelu (1:1 napríklad), do ktorej ešte pridáte väčšie čiastočky, napríklad kôry. Všetky súčasti by mali byť správne ošetrené. Pavúk ich zapracuje do svojej nory a zapradie často aj veľký kus substrátu okolo vchodu do nej. Z nory si rozmiestňuje viacero východov a tak často vznikne celá sieť chodieb.
Pri chove "lividumky" si treba uvedomiť jednu vec. Tento pavúk žije veľmi tajnostkársky a skryte a zo svojho príbytku nevychádza často aj niekoľko týždňov. Viacero chovateľov podobne ako ja vám môže potvrdiť, že v mojej prítomnosti prestali zapriadať alebo žrať a napäto čakali akoby v strnulej póze. Tento druh skrátka potrebuje svoj pokoj.
Vlhkosť vzduchu by sa mala pohybovať v rozmedzí 75-85 percent. Udržovať ju môžeme napájačkou a rosením, aspoň 2x do týždňa. Pri kŕmení však pozor na zvyšky potravy, pri vysokej vzdušnej vlhkosti dochádza k rýchlemu vytváraniu plesní a húb.
Jedná sa o pomerne žravý druh. Potravu volíme klasickú, cvrčky, myšie holátka pre veľké jedince. Jedálny lístok môžete spestriť švábmi. Malé jedince dobre prijímajú rozpolené múčne červy.
Teplota by sa mala pohybovať v rozmedzí 24-28 stupňov s nočnými poklesmi na 20-22 stupňov. Pri teplote pod 20 stupňov sa samice dostávajú do akéhosi stavu hybernácie.
Jedince dovezené z odchytu vo voľnej prírode majú vysokú náchylnosť na plesne a roztoče a takisto dosť vysokú úmrtnosť.
Čo sa týka párenia a odchovu Haplopelmy lividum, možno vo všeobecnosti povedať, že napáriť ju je pomerne ľahké a často samica býva pri tomto akte aktívnejšia ako samec. Horšie je to už s vytvorením kokónu a vydareným odchovom. Pri párení by sa mal samec dať do jednej nádrže so samicou v niečom perforovanom (dierkovanom) aspoň na niekoľko dní vopred. Potom by sa mal vypustiť a nechať konať.
Samotný akt párenia je obyčajne veľmi rýchli a prebieha buď na začiatku nory, pred norou alebo medzi norou a podkladom. Oplodnenie prebehne za pár sekúnd a samec sa často bleskurýchle vzdiali. I napriek tomu nie je výnimkou, že samica samca zabije. Niekedy je to spojené s prudkým únikom samca z terária, tak s tým počítajte.
Samica pri optimálnych podmienkach vytvorí kokón za približne tri mesiace. Neustále ho stráži a nosí so sebou. V tomto období ju treba nechať na pokoji. Kokón je guľovitého tvaru a má v priemere 30 – 40 mm. Kokón môžeme samici po 6 týždňoch odobrať a umele inkubovať napr. v plastovej nádobe s vlhkým toaletným papierom alebo servítkom.
Od larválneho štádia uplynú približne dva-tri mesiace a liahnu sa mladé. Podľa skúseností chovateľov trval vývoj pri 28 stupňovej teplote z vajíčka do nymfy I cca 3 týždne, z nymfy I do nymfy II približne 4-5 týždňov a do prvého zvleku sa pavúčiky zvliekli po 7 týždňoch. Počet mláďat nebýva vysoký, cca 50-100, ojedinele do 200 kusov. Mláďatá treba porozdeľovať a chovať samostatne.
Čo sa týka tipov ako dosiahnuť aby samica kokón vytvorila: v prírode zažíva H. lividum tzv. obdobie chladu od novembra až do februára. V tomto období je dobré teplotu znížiť o 4-5 stupňov. Týmto sa priblížime viac k prirodzeným podmienkam, ktoré samica potrebuje na vytvorenie kokónu. Takisto sa odporúča zníženie kŕmenia. Dá sa povedať, že lepšie úspechy s odchovom boli s menšími samicami cca 12-13 cm v rozpätí nôh, ako s exemplármi v plnej veľkosti. Dá sa vďaka tomu predpokladať, že samice sú pohlavne dospelé oveľa skôr ako dosiahnu planú veľkosť. V prírode samce zvyknú dospievať na konci leta alebo začiatkom jesene. Samca predstavíme samici asi mesiac po dospelostnom zvleku, keď je prečerpaný. Týždeň sa nechá spoločne žiť so svojou partnerkou (samozrejme v malej vloženej škatuľke). Po párení teplotu vzduchu u samice znížime na 16-18 stupňov asi na 3 týždne – 2 mesiace. Potom asi dva týždne teplotu postupne zvyšujeme na 23-25 stupňov a takisto zvýšime aj vlhkosť. Približne mesiac po tomto by mala samica vytvoriť kokón.
Ešte jedna zaujímavosť na zaver. Ako píše Volker von Wirth vo svojej knihe, samica si po párení môže šúchať zadnou nohou abdomen. Je to znak toho, že párenie bolo úspešné. Po takomto úspešnom párení je samica akoby v tranze a o chvíľu sa začne intenzívne čistiť. Tento prejav je typický pre Haplopelma spp. Na základe rôznych dovezených farebných variácii (rôzne tmavé formy) tohto pavúka je možné, že pôvodné sfarbenie nových odchovov je podmienené necitlivým prístupom zo strany chovateľskej verejnosti.
Doba dospievania: tento druh patrí medzi stredne rýchlo rastúce vtáčkare. Samce dospievajú pri dobrých podmienkach po 2- 2,5 roku, samiciam to trvá spravidla o rok dlhšie. Do dospelosti potrebujú samice približne 11 zvlekov.
Dĺžka života: Samice žijú okolo 15 rokov. Samce po dospelostnom zvleku ešte asi rok.
Dostupnosť: Na území Slovenska sa ju podarilo viackrát odchovať a v ponuke chovateľov sa vyskytuje dosť často.
Orientačná cena: Vizitka doplnená 3.2011