Acanthoscurria suina
Pocock, 1903Popis: Základná farba hnedá, femur je trochu výraznejšie tmavší. Vertikálne pásiky na nohách výrazne oranžové. Chĺpky po celom tele slabo oranžovo ružové. Opis je čisto orientačný na základe pavúkov, ktorí sa momentálne vyskytujú v chovoch.
Veľkosť: 6 – 7 cm.
Obranné správanie: Hovorí sa, že jed rodu Acanthoscurria by mal byť silnejší. Jedná sa agresívnejšieho pavúka pri vyrušení neváha vykopávať obranné chĺpky, postaviť sa do obranného postoju. Útočí aj bez varovných signálov. Niekedy môže obrátiť abdomen a vystreliť výkaly smerom na útočníka. U Acanthoscurria suina sa jedná o zvlášť veľké obranné chĺpky, ktoré môžu spôsobovať väčšie problémy ako u ostatných druhoch.
Pôvod: Južný Uruguaj
Spôsob života: Obýva lesy a lúky kde si rada hĺbi vertikálne nory na ktorých vyhrabanie je veľmi dobre prispôsobená.
Podmienky: Teplota 25 – 27 stupňov. Vlhkosť 75 – 80 percentná. Terárium pre stredná zemné druhy ľahko zariadené - úkryt, napájačka . Substrát zmes rašeliny a lignocelu výška 7 – 10 cm. Veľmi rada si hĺbi skoro vertikálne nory a prekopáva terárium. Vo voľnej prírode sa páry hlavne v krátkom časovom období na jar marec, apríl – kvôli pre nich vyhovujúcim nízkym atmosferickým tlakom. V tomto období môžeme nájsť veľký počet samcov na miestach výskytu Acanthoscurria suina.
Doba dospievania: -
Dĺžka života: Samice okolo 15 rokov.
Dostupnosť: Málo rozšírený druh.
Orientačná cena: Vizitka doplnená 3.2011
Poznámka: 1.Pozoruhodné na tomto pavúkovi je dokázané spolunažívanie v nore s viacerými malými chrobákmi Diloboderus abderus. Tento chrobák je považovaný za veľké poľnohospodárskeho škodcu. Tieto polyfágne (konzumujúce potravu mnohých typov) vtáčkare sa zdajú byť ako možná prírodná páka na zamedzovanie prílišného rozmnoženia sa tohto chrobáka.
2. Ďalším zaujímavým javom je dvorenie samičkám, ktoré majú spoločné s tu prítomným vtáčkarom Eupalaestrus weijenberghi. Dvorenie začína kmitavým pohybom tela a bubnovaním pálp o zem pri samičkinom vchode do nory opradenou pavučinou. Na základe pokusov sa predpokladá, že základ kontaktu tvoria hlavne seizmické signály tela samčeka.