Pohryznutie pavúkom Stromatopelma calceatum
Každý chovateľ pavúkov sa už určite stretol s otázkou nakoľko sú jeho chovanci jedovatí a čo sa stane, ak náhodou niekoho pohryznú. Na takéto otázky odpovedám spravidla tvrdením, že nie je známy prípad smrteľného uhryznutia pavúkom z čeľade Theraphosidae. Ešte zvyknem dodať, že pohryznutie niektorých druhov môže byť značne bolestivé u iných naopak nedosiahne ani intenzitu bolesti bodnutia včelou.
Za 8 rokov, počas ktorých sa zaoberám chovom pavúkov som bol uhryznutý niekoľko krát. Jednalo sa väčšinou o juhoamerické druhy, ktoré majú spomedzi vtáčkarov najmenšiu toxicitu. Taktiež musím dodať, že dôvodom uhryznutia bola vždy moja neopatrná manipulácia s pavúkom, najčastejšie snaha o tzv. ventrálne určovanie pohlavia pri uchopení pavúka do rúk. Tieto uhryznutia sa obmedzili na lokálnu pichľavú bolesť, ktorá ustúpila do 10 minút od uhryznutia. Na mieste uhryznutia zvyčajne nezostali žiadne viditeľné stopy a ani pri stlačení miesta uhryznutia nevytekala žiadna krv z rany. Jediná moja „neamerická“ doterajšia skúsenosť bola uhryznutie od Encyocratella olivacea, vzácnejšieho afrického pavúka. Toto uhryznutie bolo jednoznačne najhoršie, nakoľko bolesť trvala asi pol hodinu a cítil som ju v celom palci ruky, nie len v mieste uhryznutia. Jedinec, ktorý ma uhryzol bolo mláďa v 6-7 zvleku, ktorý mal menej jedu ako dospelý jedinec, takže sa dá predpokladať, že plná dávka od dospelého jedinca bude porovnateľná s inými africkými pavúkmi.
Dňa 21.9.2006 som bol uhryznutý večer zhruba o 22:45 pavúkom Stromatopelma calcelatum do palca ľavej ruky. Ako je známe, tento pavúk patrí medzi vtáčkarmi k tým jedovatejším a literatúra odporúča sa ním podľa možnosti nenechať uhryznúť. O tomto druhu tiež kolujú divoké historky o jeho veľkej agresivite a útočnosti v prípade že je vyrušený. Musím povedať, že som týmto historkám neprikladal až takú veľkú vážnosť aj napriek tomu, že nemám dôvod zdrojom, z ktorých tieto informácie pochádzajú nedôverovať. Mnou doma vlastnená samica na mňa nikdy neurobila výstražný postoj ani nikdy neprejavila žiadnu agresivitu aj keď sa jedná o plachého jedinca. Pri akomkoľvek vyrušení okamžite nasledoval útek do hniezda. Von z hniezda vychádza spravidla až po tme. Zhruba 2 týždne pred uhryznutím som si ku svojej samici zakúpil subadultného samca toho istého druhu. Pohlavie ešte nemám potvrdené, nakoľko sa tento jedinec u mňa ešte nezvliekol, ale bol mi predaný ako samec.
V ten večer som bol dosť unavený, čo mohol byť tiež dôvod, prečo som bol menej opatrný a reagoval pomalšie. Pri kŕmení som do ľavej ruky uchopil nádobu v ktorej pavúka chovám a druhou rukou som ju otvoril. Pavúk sa zľakol a okamžite vybehol von, na moju ruku, kde ma uhryzol do druhého článku palca. Potom sa „spokojne“ a pomaly vrátil naspäť domov a zostal vo svojom hniezde. Do prsta mi zaboril obe chelicery a trvalo to skoro jednu sekundu, takže predpokladám, že jedom na mne nešetril. Tento jedinec bol aj dlhšie bez potravy, takže jeho jedové zásoby boli s veľkou pravdepodobnosťou doplnené na maximum.
V prste sa okamžite ozvala pichľavá bolesť. Krabičku s pavúkom som položil, zatvoril a stlačil som si prst v snahe vytlačiť nejaký jed von aj keď som vedel, že je to v podstate zbytočné, nakoľko chelicery tohto jedinca majú dĺžku do 1cm a jed je vpravený pomerne hlboko. Z rany vytiekla jedna malá kvapka krvi, viac nič. Samotnú ranu bolo aj pomerne ťažké lokalizovať, miesta vpichu neboli viditeľné.
Pokým som prišiel do kuchyne opláchnuť si ranu, bolesť už sa pomerne intenzívne ozývala v celom mojom palci až po kĺb. V najbližších minútach bolesť naberala na intenzite a rozširovala sa na celú ruku. Zhruba do 10 minút ma už bolela celá ruka až nad zápästie. Začala postupne opúchať, mierne tuhnúť a na povrchu znecitlivievať. Zhuba ako pri lokálnom umŕtvení u lekára - napr. u zubára.
Keďže chovám aj toxicky významnejšie druhy, mám naštudované nejaké prípady uhryznutia aby som vedel, čo v takomto prípade robiť. V niektorých detailoch sa však líšia. Všeobecne sa odporúča zostať v kľude a nepodľahnúť stresu alebo panike nakoľko to zhoršuje symptómy uhryznutia. V literatúre sa tiež uvádza, že studená voda bolesť zmierňuje. Stretol som sa ale aj s tvrdením, že je dobré si ponoriť miesto uhryznutia naopak do čo najhorúcejšej vody. Takýmto spôsobom postupujú údajne chovatelia jedovatých morských rýb. Horúca voda by mala pomôcť deaktivovať niektoré toxíny rýchlejšie. Svoje uhryznutie som považoval za skvelý spôsob ako vyskúšať účinky oboch týchto metód. Zo začiatku som ale nepoužil ani studenú ani horúcu vodu a len s v kľude ľahol a sledoval účinky jedu. Bolesť bola ostrá, bodavá a akoby vystrelovala spolu s údermi srdca mojimi žilami. Najvačsiu intenzitu mala v miestach kĺbov, teda v kĺbe palca a na zápästí. Prekvapivo v mieste vpichu hryzadiel som necítil skoro nič. Po asi 20 minútach už bolesť začínala byť neznesiteľná, tak som si dal tabletku Ibufeinu proti bolesti a skúsil dať ruku pod studenú vodu. To som veľmi rýchlo zavrhol, pretože moju ruku okamžite zachvátilo silné „mravenčenie“ a bolesť sa značne zintenzívnila. Horúca voda naopak spôsobila výrazú úľavu, takže z mojich skúseností môžem jednoznačne odporúčať horúcu vodu. Nasledujúcich 7 hodín som teda strávil s rukou namočenou v miske s horúcou vodou. Mal som ich dve a striedavo som ich zohrieval v mikrovlnke, pretože vydržať tie zhruba 2 minúty kým sa voda zohriala bolo nad moje sily, takže som mal zatiaľ druhú misku. Neviem, či horúca voda v tomto prípade pomáha deaktivovať toxíny, údajne to pomáha len na jeden konkrétny toxín, ktorý majú len spomínané morské ryby, ale bolesť sa jednoznačne znižuje. Predpokladám, že dôvodom by mohlo byť rozšírenie ciev pod vplyvom zvýšenej teploty. Bolesť sa totiž dostavuje s údermi srdca, takže rozšírenie ciev a teda aj zníženie tlaku v končatine môže byť dôvodom úľavy. Taktiež môže pomôcť navodenie efektu horúčky, kedy sa organizmus dokáže účinnejšie brániť proti napadnutiu. Na druhej strate proti použitiu horúcej vodu hovorí fakt, že s rozšírením ciev sa zvyšuje aj prietok krvi a jed takto môže ľahšie putovať organizmom. Môže tak napadnúť jeho väčšiu časť. Treba zobrať v úvahu aj faktor rozriedenia jedu pri väčšom putovaní telom a teda možné oslabenie jeho účinku. Po celonočnom kúpaní v horúcej vode je treba množstvo krému aby sa ruka dostala do pôvodnej podoby, inak hrozí praskanie vysušenej pokožky.
Behom prvých dvoch hodín bolesť pomaly stúpala hore rukou aj napriek tomu, že som sa snažil väčšinu času ležať s rukou spustenou dolu z postele do misky s vodou. Zobral som si aj druhú tabletku Ibufeinu. Pre istotu som si sledoval srdečný tep a telesnú teplotu, nakoľko podľa jedného prameňa môže uhryznutie týmto druhom spôsobovať srdečnú arytmiu. V prípade, že by som spozoroval nejaké problémy v tomto smere, určite by som sa vydal do nemocnice, ale všetko sa javilo v poriadku.
Keď mi bolesť vystúpila až do podpazušia začal som sa trochu obávať, pretože to bolo už dosť blízko srdca, ale potom začala postupne a pozvolne ustupovať. Stále však bola veľmi intenzívna. Po zhruba ďalších dvoch hodinách už sa zasa obmedzila len na oblasti od zápästia nižšie.
Asi po 7 hodinách od pohryznutia bolesť ustúpila. Ruka stále zostávala opuchnutá a stuhnutá. Kedže už bolo ráno rozhodol som sa rovno vypraviť k doktorke. Žiadal som protitetanovú injekciu a antibiotiká aby som zabránil druhotnej infekcii, ktorá často narobí viac škody ako samotné uhryznutie. Kým som dostal čo som chcel, posielali si ma medzi sebou doktori navzájom ako exotický prípad. Musel som navštíviť okrem obvodnej doktorky aj alergológiu, neurológiu a chirurgiu. Nakoniec mi boli podané spomínane lieky, o ktoré som žiadal a navyše som dostal protizápalovú injekciu (Diprofos). Počas môjho doobedného obiehania doktorov opuch pomaly ustúpil a dostavila sa u mňa únava po prebdenej noci. Na chirurgii mi ešte odporúčali navštíviť infekčné oddelenie, ale keďže som bol unavený, hladný a videl som, že doktori nemajú prakticky žiadne poznatky o tom, čo so mnou, rozhodol som sa tam neísť. Okrem únavy som sa cítil dobre a opuch už nebol skoro vôbec viditeľný.
Doma som spal a po prebudení bol opuch ruky úplne preč ale zato som mal na nej výrazne modré žily. V porovnaní s druhou rukou boli značne vystúpené. Na dotyk neboli vôbec bolestivé. Je možné, že sa jednalo o spomínanú infekciu, s ktorou si antibiotika poradili. Zhruba za 24 hodín toto zmodranie tiež ustúpilo.
Keďže jed vtáčkarov má prevažne neurotoxické zloženie, sprievodným javom silnejších uhryznutí bývajú kŕče. Očakával som ich aj v mojom prípade. Zhruba 24 hodín po uhryznutí sa mi začalo čkať. Neprikladal som tomu zo začiatku žiadnu súvislosť s pohryznutím, ale keď s výnimkou času keď som spal čkanie neustalo po dobu 3 dní, usúdil som, čo asi bude jeho dôvodom. Samotné čkanie je totiž stiahnutie – de facto kŕč bránice a teda je veľmi pravdepodobné, že jeho dôvodom bolo pohryznutie. Nikdy v živote som predtým nečkal viac ako 2 hodiny a teraz to trvalo 3 dni.
Zhruba po 5-6 dňoch od uhryznutia ma v noci prebudil kŕč do oboch lýtok a tiež do spodnej časti chodidla. Nikdy predtým som kŕč nemal, domnievam sa, že na nie som náchylný, takže dôvod je zrejmý. To isté sa zopakovalo aj o deň neskôr. Do ruky sa mi postupne vrátil cit aj sila ale ešte zhruba týždeň po uhryznutí som pri silnejšom zaťažení prstov ukazováka alebo prostredníka cítil nábeh na kŕč. Je to prekvapivé, keďže s palcom, do ktorého som bol uhryznutý som podobný problém nemal.
Posledná vec, ktorú by som v tomto smere rád spomenul je, že aj keď je jed v tele už neaktívny a teda nepôsobí deštruktívne, je pomerne stabilný a jeho úplné odbúranie a vyplavenie z tela je záležitosťou dlhšieho času. Z toho vyplýva aj zaťaženie pečene, kde sa tieto jedy odbúravajú. Je preto lepšie sa vyhnúť aktivitám, ktoré zvyšujú zaťaženie pečene ako napr. pitie alkoholu. Sám som tento efekt mohol na sebe pozorovať, keďže chodím pravidelne plávať a ešte aj po viac ako 10 dňoch od uhryznutia som v bazéne pozoroval svoju zníženú výkonnosť. Je to pravdepodobne dôsledkom toho, že v pečeni sa pri dlhšej fyzickej záťaži rozbíjajú tuky na energiu. Ľudia s ochoreniami pečene majú symptómy nedostatku energie.
Na záver by som chcel napísať, že aj keď sa jednalo o uhryznutie, ktorého následky nebolo možné len tak odignorovať a mávnuť nad nimi rukou, nebolo toto uhryznutie nijako život alebo zdravie ohrozujúce. Samozrejme ale opatrnosť pri manipulácii s týmto aj inými toxicky významnejšími druhy je skutočne na mieste.