General

Úvodná strana
INZERCIA
FÓRUM
GALÉRIA
CHAT
KOMIKS
Kvízy
Prehľad akcií

Články

Vtáčkare
Chelicerata
Chov kŕmneho hmyzu
Slovník pojmov
Inteview
Literatúra

Chov vtáčkarov

Fotogaléria spermaték
Popis druhov
FAQ
Všeobecne
Potrava
Jedovatosť
Zvliekanie
Choroby
Rozmnožovanie
Určenie pohlavia
Bite reports Terárium
Veľkosť
Umiestnenie
Zariadenie
Technika
Rastliny

Kontakt

Naše bannery
Reklama
Napíšte nám
Links

Odchov druhu Psalmopoeus cambridgei

V mojom chove mám dve dospelé samice tohto druhu. Vychoval som ich z mláďat ktoré som kúpil 27.9. 2003 v prvom zvleku. 24.9. 2005 sa mi k nim podarilo zohnať adultného samca. Po asi dvoch týždňoch, potom ako som samice dostatočne nakŕmil, som sa pokúsil o prvé párenie. Najskôr som samca vpúšťal do terária samice na približne dve hodiny. Ten sa usadil na jednom mieste a počas tejto doby sa vôbec nehýbal. Rozhodol som sa ho odchytiť a skúsiť to na ďalší deň s druhou samicou. Tento pokus mal úplne rovnaký priebeh. Preto som samca nechal pár dní na pokoji v nádeji na jeho lepšiu aklimatizáciu. Pri nasledujúcich pokusoch som ho nechal u samice dlhšiu dobu. Akonáhle sa začal hýbať samica ho zaregistrovala a okamžite na neho začala vo vchode do svojho hniezda bubnovať. On však jej záujem neopätoval a venoval sa dôkladnému prieskumu terária. Keďže očividne nemal o párenie záujem opäť som ho odchytil. S druhou samicou bol priebeh podobný avšak tento krát už samec bubnovanie opätoval a nesmelo sa pokúsil o párenie. Tento pokus bol však jednoznačne neúspešný. Jeho návštevy u samíc som postupne predlžoval a nakoniec som ho u nich nechával na celú noc. Raz sa dokonca stalo že samec zaliezol do hniezda samice a nemohol som ho odchytiť. Preto tam ostal tri dni kým odtiaľ vyliezol. Počas tej doby samica stála vo vchode a nesnažila sa ho vyhnať. Podľa niektorých zdrojov býva samica P. cambridgei často voči samcovi agresívna preto som sa o neho dosť bál. Agresivitu som však nespozoroval ani keď samec pri skúmaní terária samice po nej opakovane stúpal. Po týchto návštevách som videl samca niekoľkokrát sa prečerpávať čo bolo dobrým znamením. Samotné párenie som však nevidel ani raz a preto som si ním nebol istý a nepoznám jeho presný dátum ani u jednej samice.
O to radšej som bol keď mi jedna z nich 19.1. 2006 vytvorila kokón. Dokonca som čiastočne videl jeho výrobu napriek slabo priehľadnej vrstve pavučiny na stene hniezda. Počas starostlivosti oň ho prakticky neopúšťala a neustále ho strážila. Raz som ju videl ako vyšla z hniezda aby sa napila. Po 43 dňoch teda 4.3. 2006 som sa rozhodol kokón samici odobrať. Tá bola pri tomto úkone veľmi vystrašená a ani sa nepokúšala kokón brániť. Zistil som, že bol zvesený na stene hniezda úzkym zväzkom pavučinových vlákien. Po jeho otvorení som bol prekvapený vysokým počtom mláďat. Samica nakládkla 201 vajíčok, z toho boli 2 neoplodnené. Našťastie nezačali plesnivieť. Po otvorení kokónu boli všetky v druhom larválnom štádiu. Mladé som umiestnil do plastovej nádoby na vlhký obrúsok. V nasledujúcich dvoch dňoch štyri z nich uhynuli. Ostatné však prežili a 31.3. 2006 sa začali zvliekať do prvého zvleku. Do štyroch dní boli zvlečené prakticky všetky. Žiadne ďalšie úhyny som nezaznamenal.
Takýto vysoký počet mláďat je u tohto druhu nadpriemerný. Zvyčajne je uvádzaných 50 – 150 mladých. Vzhľadom na tento ich počet mi ani príliš nevadí, že druhá samica kokón nevytvorila. Želám úspešný chov tohto nenáročného a zaujímavého druhu.

samec.jpg
samica.jpg
kokon.jpg
nymfyII+pred+zvlekom.jpg
nymfyII+zvliekanie.jpg
Dano

 

Nové príspevky vo fóre

V príprave

Audit návštevnosti TOPlist.cz