Odlomený zub Lasiodory parahybany
Pri chove pavúkov je pomerne bežnou záležitosťou strata jednej či viacerých končatín chovanca. Vďaka jednoduchej stavbe tela a spôsobu rastu (zvliekanie) však majú neuveriteľné regeneračné schopnosti a stratené končatiny počas najbližšieho zvleku jednoducho dorastú. Tieto regeneráty nie sú úplne rovnocenné s nezranenými končatinami, no počas nasledovných zvlekov dochádza k ďalšej regenerácii. Po dvoch až troch zvlekoch sú tieto dorastené končatiny na nerozoznanie od ostatných.
Jeden z mojich chovancov je Lasiodora parahybana (samec), momentálne v desiatom zvleku. Držím ho v plastovej nádobe s odoberateľným vekom určenej na chov zvierat. Na veku sú okrem otvárateľného otvoru v strede aj mriežky z plastu, ktoré sú na jednej strane preborené a zalepené textilnou izolačnou páskou. Práve na tomto mieste sa pavúk s obľubou zdržiaval a niekoľkokrát som si všimol, že pásku chelicerami chytá a snaží sa ju odlepiť. Čiastočne sa mu to darilo, z čoho sa dala odhadnúť pomerne veľká sila pavúka. Na úplné odlepenie pásky nestačila (a keby aj stačila, mriežky nie sú úplne preborené a pavúk by tade nepreliezol), tak som tomu nevenoval prílišnú pozornosť.
V jednom období som si párkrát všimol, že je pavúk opretý o stenu nádoby a vtipným spôsobom cerí na svet jeden zub. Ani tomu som sprvu neprikladal veľký význam, aj keď táto nedokonalosť upozorňovala na to, že s pavúkom nie je niečo v poriadku.
Keď som sa na vycerený zub pozrel zblízka, okamžite som si všimol, že je zvláštnym spôsobom odtiahnutý od kľudovej polohy a že druhá chelicera úplne chýba! Na lignoceli v časti, kde sú mriežky prelepené lepiacou páskou, sa leskol chýbajúci zub. Pavúk sa pravdepodobne pri svojej snahe o odlepenie pásky zachytil zubom (alebo oboma) buď o mriežku alebo o pásku a spadol, pričom si jeden zub úplne odlomil a druhý mu zostal odstávať. Toto sa stalo približne štyri mesiace od zvliekania do desiateho zvleku, a pavúk už bol vykŕmený, takže som mu neskúšal podávať ďalšiu potravu.
Pri fotení sa pavúk správal netypicky, spravidla sa mu bruško aj hlavohruď dotýkali podložky, pri presune sa dokonca šúchal po podložke. Neodlomený zub sa tiež väčšinu času dotýkal podložky, pravdepodobne si ho vôbec nedokázal pritiahnúť k ústnemu otvoru. Pavúk bol extrémne kľudný, až flegmatický. Pri manipulácii sa proste pohol preč od pera alebo štetca, neprejavoval žiadne známky agresivity ani obranného správania. Bolo veľmi jednoduché nasmerovať ho do požadovanej polohy (nie však už odfotiť :-) ), vôbec sa nebránil ani pri dvíhaní predných kráčavých končatín s pedipalpami do výšky.
Na fotkách zreteľne vidno slabo držiaci zub a zvyšok po odlomení druhého. Môžeme tiež vidieť veľkosť zubu takto veľkého pavúka (v rozpätí nôh má približne 12 centimetrov, telo meria cca 6 centimetrov) - je to viac ako 6 milimetrov (je z neho odlomená aj špička). Na poslednej fotke sú zachytené konce tohto zubu, kvalita nie je veľmi vysoká kvôli použitiu zväčšovacieho skla, no vidno na nej duté oba konce zubu.
Je možné, že po zvleku chýbajúci zub dorastie podobne ako stratené končatiny. Bolo by zaujímavé zistiť, či by takto zranený jedinec prijal potravu, no vzhľadom na jeho vykŕmenosť som toto neskúšal. V každom prípade tento chovanec žije so zranením už dlhšie ako mesiac a okrem zmeny správania sa na ňom neprejavujú žiadne známky zlého stavu. Uvidíme, ako dlho mu bude trvať ďalší zvlek - od deviateho do desiateho zvleku ubehlo 3,5 mesiaca, od desiateho zvleku doteraz práve 6 mesiacov. Po zvleku doplníme informácie o jeho stave.