Obranné chĺpky
Základnou literatúrou a veľmi rešpektovanou prácou je publikácia COOKE, J.A.L., V.D. ROTH & F.H. MILLER (1972): The urticating hairs of theraphosid spiders. - American Mus. Novit., 2498: 1-43. Aj napriek roku vydania stále reflektuje všetko podstatné, čo sa na poli bádania obranných chĺpkov objavilo.
Obranné chĺpky slúžia hlavne na defenzívu proti predátorom – napr: menším cicavcom, ale nájdeme ich aj v okolí príbytku pavúka. Podľa pozorovaní sa chĺpky našli napr: v žalúdkoch vtákov, cicavcov v porovnaní s hadmi a plazmi, kde sa nenašli žiadne. Z toho môže vyplývať, že chĺpky sa javia účinnejšie práve proti hore uvedeným nepriateľom (Cook, 1972). Nebezpečenstvo pre malé cicavce predstavuje hlavne zásah do tváre a vdýchnutie chĺpkov. Na predátora alebo pri vyrušení ich jednoducho vykope z abdomenu pomocou zadných kráčavých nôh. Samotné vykopávanie sa vykonáva pomocou 4 páru kráčavých nôh, ktorými vtáčkari rýchlymi pohybmi trú o svoj abdomen. Dôležitá je hlavne ventrálna strana metatarsusu, kde sú koncentrované ostne. Pričom práve tie hrajú rozhodujúcu úlohu pri celom procese uvoľnenie chĺpku zo stopky a následného vykopania vtáčkarom do vzduchu. Táto koncentrácia ostňov na ventrálnej strane metatarsusu je špecifická hlavne pre podčeľaď Theraphosinae.
Vtáčkari vykopávajú väčšie množstvo pŕhlivých chĺpkov, tesne pred zvlekom - pozorované pri rode Brachypelma. Je to spôsob ochrany ich pavučinového lôžka, pri bezbrannosti počas zložitého procesu zvliekania. Theraphosa blondi zapriada pŕhlivé chĺpky do kokóna ako formu ochrany vajíčok proti larvám múch a podobným škodcom.
Tisíce obranných chĺpkov Theraposa blondi.
Na vašej Brachypelme spp. si môžete všimnúť lysinku na abdomene. Tá vzniká vykopaním veľkého množstva obranných chĺpkov. Obranné chĺpky sa dajú pozorovať aj ako malé chumáčiky uvoľnených chĺpkov na abdomene vtáčkara. Hneď pri ďalšom zvleku sa lysinka stratí a všetky chĺpky sa obnovia. Tento kolobeh pokračuje po celý život pavúka.
Chumáč obranných chĺpkov na abdomene B. smithi.
V celej čeľadi Theraphosidae sú to hlavne zástupcovia Amerického kontinentu (podčeľade Theraphosinae, Aviculariinae), ktorí disponujú týmto spôsobom obrany (vykopávaním, uvoľňovaním chĺpkov). Evolučne sa vývin obranných chĺpkov držal vo viacerých líniách, ktoré prezentujú ich rôznorodosť v dnešných podobách. Tu máme na mysli nezávislý vývin v podčeľadi Aviculariinae, kde je rod Ephebopus absolútne odlišný a to nielen spôsobom ich „mechanického“ použitia proti protivníkovi ale aj ich umiestnením. Pričom v tej iste podčeľadi má napr: rod Avicularia obranné chĺpky založené na „dotykovom“ princípe. Tieto chĺpky nemajú žiadne druhy z Afriky, Ázie, Austrálie, podčeľade Sinurticantinae a Ischnocolinae. Vtáčkari Afriky, Ázie a Austrálie, ktoré boli ochudobnené o tento druh obrany majú toxicky významnú jedovatosť. Zjednodušene povedané ak má nájdený pavúk obranné chĺpky typu 1, 3, 4, 6, tak momentálne patrí do čeľade Theraphosinae. Typ 2 a 5 majú len zástupcovia podčeľade Aviculariinae. Niektoré kombinácie obranných chĺpkov (1,3) alebo (3,4) nadobúdajú vtáčkari počas ontogenézy. To znamená, že juvenilný vtáčkar (Eupalaestrus weijenberghi) má počas svojho rastu do určitého veku (veľkosti) len chĺpky typu 1. Až časom nadobúda typ 3 (vid. Graf 1). Tieto pozorovania boli robené na viacerých druhoch (Peréz-Miles, 2002).
Pravdepodobný je aj sexuálny dimorfizmus v juvenilný štádiách vývinu. Zistenia nasvedčujú tomu, že samce môžu mať dva typy obranných chĺpkov skôr ako samice, ktorá má v rovnakom zvleku len jeden typ. (vid. Graf 2). Až vo vyšších zvlekoch sa táto odlišnosť vytráca a obe pohlavia majú k dispozícii jeden aj druhý typ chĺpkov. Sexuálny dimorfizmus je zatiaľ potvrdený u adultných jedincoch napr: Maraca carbola, kde adult samce majú typy 3 a 4 a adult samice len typ 4 (Peréz-Miles 2000).
Graf 1
Čierne pruhy poukazujú na prítomnosť obranných chĺpkov typu 3. Červené pruhy poukazujú na prítomnosť obranných chĺpkov v kombinácii 1 a 3 (Peréz-Miles 2002).
Graf 2
Čierne pruhy poukazujú na prítomnosť obranných chĺpkov typu 3. Červené pruhy poukazujú na prítomnosť obranných chĺpkov v kombinácii 3 a 4 (Peréz-Miles 2002).
Príklad z praxe: Rod Cyclosternum má obranné chĺpky typu 1 a 3. Medzi chovateľmi sa predáva nesprávne rodovo určený Cyclosternum sp. Machala. Na základe dodatočného zistenia, že tento „espéčkový“ druh má obranné chĺpky typu 3 a 4, je jeho zaradenie do rodu nesprávne.
Tieto zistenia však prinášajú aj otázky. Zaujímavé by bolo zistiť, či znemožnenie alternatívnemu sa bráneniu proti protivníkovi je príčina oveľa väčšej sily jedu? Vývin jednotlivých línii vtáčkarov na rôznych kontinentoch prebiehal natoľko nezávisle na, bez toho aby príroda prihliadala na absenciu obranných chĺpkov?
Uvediem momentálne platné kombinácie obranných chĺpkov a príklady rodových zástupcov:
(Podľa Cookea 1972)
1,3 – Cyclosternum, Sericopelma, Brachypelma
3,4 – Chromatopelma, Homoeomma, Euathlus, Grammostola, Paraphysa
1 – Acanthoscurria, Aphonopelma, Pamphobeteus
2 – iba rody Avicularia, Iridopelma
3 – Cyriocosmus, Hapalopus, Hapalotremus, Davus
5 – iba rod Ephebopus
6 – iba rod Hemirrhagus
Rozloženie obranných chĺpkov v kombinácii 1,3 nie je na abdomene rovnomerné. Bertani pri odobraní vzorkou z rôznych časti abdomenu prišiel nato, že chĺpky v kombinácii nepokrývajú celý abdomen ale len na niektorých jeho miestach.
Popis chĺpku:
Každý chĺpok sa vyznačuje vlastnou stavbou. Je to charakteristický znak, podľa ktorého sa dajú jednotlivé typy odlíšiť. Popis jednotlivých chĺpkov je uvedený v samostatnej sekcii neskôr. Ďalším zaujímavým faktom je, že nie všetky obranné chĺpky sa nachádzajú na abdomene vtáčkara. Výnimku v tomto smere tvorí celý rod Ephebopus, ktorého obranné chĺpky sa nachádzajú na pedipalpách.
Medzi špecifikácie obranných chĺpkov by som uviedol:
- Tvar- Vetvenie tŕňov na samotnom chĺpku a smer vetvenia
- Veľkosť chĺpkov, existujú dokonca odlišnosti v rámci jedného typu
- Mechanický spôsob uvoľňovania
- Umiestnenie na tele vtáčkara
- Umiestenie stopky na chĺpku voči pozícii penetračného bodcu
Veľkosti jednotlivých obranných chĺpkov:
Typ: 1 - 0,2 do 0,6 mm
Typ: 2 - 0,5 do 1,5 mm
Typ: 3 - 0,3 do 1,2 mm
Typ: 4 - 0,06 do 0,2 mm
Typ: 5 - 0,6 do 0,2 mm
Typ: 6 – 0,3 ? do ? mm
1 – 4 podľa (Cookea 1972)
6 – (Peréz-Miles 1998)
Jednotlivé druhy obranných chĺpkov:
Obranné chĺpky typu 1:
Patria medzi najrozšírenejšie obranné chĺpky v podčeľadi Theraphosinae. Chĺpok sa skladá z dvoch, v protismere vetvených súboroch tŕňov, ktoré sú oddelené nevetvenou časťou. Stopka, ktorá prichytáva obranný chĺpok na pokožke vtáčkara sa nachádza na prvej menšej vetvenej časti. Malo by platiť pravidlo, že prvá tŕňová časť (kde sa nachádza spomenutá stopka) je o dosť menšia ako hlavná časť, ktorá končí penetračným bodcom (Bertani 2001). Penetračný bodec (hrot) je práve tá časť obranného chĺpku, ktorá sa „zachytáva“ resp. perforuje pokožku. Tento druh chĺpkov vtáčkar vykopáva.
Obr. veľkosť obr. chĺpkov u roznych druhov
Obrázok porovnania obranných chĺpkov typu 1 uvádzam ako zaujímavosť. Cook vo svojom diele neuvádza aké štatistické hodnoty veľkosti chĺpkov bral do úvahy. Veľkosť chĺpkov sa mení behom ontogenéze vtáčkara, pričom by sa mali brať do úvahy len odobrané vzorky chĺpkov u adultných jedincov. Bertani vo svojom diele BERTANI, R. 2001. Revision, Cladistic Analysis, and Zoogeography of Vitalius, Nhandu, and Proshapalopus; with notes on other theraphosinae genera (Aranae, Theraphosidae). Arquivos de Zoologia 36 (3): 265-356 uvádza taktiež odlišné veľkosti obranných chĺpkov typu 1 odobrané na rôznych miestach abdomenu.
Obranné chĺpky typu 2:
Sú prítomné len u pod čeľade Aviculariinae, a to konkrétne len u rodov Avicularia, Iridopelma. Nachádzajú sa na abdomene vtáčkara. Spôsob ich použitia nie je založený na ich vykopávaní pomocou posledného páru kráčavých končatín (ako u typu 1), ale sú uvoľňované abdominálnym pohybom vtáčkara, ktorý trením o telo nepriateľa aplikujem chĺpky na jeho pokožku. Chĺpky sa týmito pohybmi uvoľnia zo svojho lôžka a priľnú na pokožku nepriateľa. Sú ťažšie ako ostatné, typy čo im znemožňuje dobré vzdušné rozptyľovanie.
Príklad: Pokus bol založený na fixácii štvrtej kráčavej nohy Avicularie sp. pomocou pinzety. Pavúk sa začal brániť následným trením abdomenu o pinzetu pričom na ňu nanášal obranné chĺpky (Bertani 1995). Fakt o vykopávaní obranných chĺpkov z abdomenu sa autorovi pokusu potvrdiť nepodarilo, pretože ho nikdy nepozoroval. Ako zaujímavosť uviedol, že po podaní holíčaťa tomuto pavúkovi, sa na ňom a v jeho okolí objavili obranné chĺpky. Nevie sa, či to bolo zapríčinené vyrušením vtáčkara a následným aplikovaním chĺpkov na holíča. V pokuse sa skúmal aj fakt, že niektoré Avicularie (podľa domnienky Cookea 1972) implementujú do svojej pavučiny obranné chĺpky. Tento fakt sa im nepodarilo overiť a v žiadnej skúmanej pavučine obranné chĺpky nenašli (Bertani a Marques 1995).
Obranné chĺpky typu 3:
Patria tiež k veľmi frekventovaným chĺpkom v podčeľadi Theraphosinae. Základné zloženie by sa dalo charakterizovať nasledovne: vetvenie centrálneho ostňa chĺpku postupne redne a vetvená časť je väčšia ako nevetvená. ako vetvenie tŕňmi po väčšej dĺžke chĺpku ako samotná nevetvená časť, ktorá je ukončená penetračným bodcom. Stopka sa nachádza na opačnom konci chĺpku ako penetračný bodec. Tŕne, ktoré sú umiestnené na samotnom tele chĺpka sú masívnejši a nie tak husto pokryté pozdĺž chĺpka ako u typu 1. Tento druh chĺpkov vtáčkar vykopáva.
Obranné chĺpky typu 4:
Tento typ chĺpkov je dosť špecifický, samotnou stavbou nezameniteľný ostatnými typmi chĺpkov. Podobá sa písmenu „J“. Vetvenie tŕňmi nie je husté, avšak samotné tŕne sú masívne. Stopka sa nachádza na opačnom konci chĺpku ako penetračný bodec.
Obranné chĺpky typu 5:
Celý rod Ephebopus, má obranné chĺpky na oboch pedipalpách - femure. Po nepriateľovi ich jednoducho hádže do vzduchu. Ohnisko chĺpkov na femure smerom ku chelicerám a je vidieť voľným okom. Sú svetlejšie a kratšie ako zvyšné typy. Nemá stopku a je priamo prichytený pomocou penetračného bodca na pokožke vtáčkara.
Obranné chĺpky typu 6:
Tento druh obranných chĺpkov má rod Hemirrhagus. Chĺpky sú umiestené na abdomene. V mieste prichytenia (valcovitom lôžku) nemajú vetvenie. Časť, akou je v chĺpkom lôžku prichytený, sa vyznačuje veľmi ostrou špičkou. Veľkostne nie sú homogénne. Vtáčkar ich vykopáva.
Problémy, ktoré spôsobujú obranné chĺpky:
Medzi hlavné problémy patrí svrbenie častí teľa, ktoré prišli do styku s chĺpkami. Chovateľ sa stáva senzibilnejší, čím dlhšie sa venuje chovu Amerických druhov. Tým sa myslia stovky kusov pavúkov, rôznych veľkostí. Samotné svrbenie je nepríjemné. Občas pomôže umytie rúk kefou pod tečúcou vodou. Medzi alergické reakcie patrí nadmerné začervenanie miesta zásahu. Veľmi zaujímavý je prípad chovateľa, ktorý žmýkal holými rukami premočený substrát Theraphosa blondi. Následná reakcia nedala na seba dlho čakať. Okrem neskutočného svrbenia ráno nasledoval opuch rúk sprevádzaný neznesiteľnou bolesťou, zlým krvným tlakom a kŕčmi v predlaktí. Nasledovalo liečenie kalciom s Dithiadenom injekčne aplikovaným do žily, Hydrocortisonom aplikovaným do sedacieho svalu (Hlivka, 1999).
Ďalší, o dosť vážnejšie problém je zápal očných spojiviek a zanesenie chĺpkov do oka.
Príkladom je práve Grammostola rosea, asi najviac komerčne rozšírený pavúk v chovoch, mierny, málokedy vykopáva, javí sa ako baránok. Dalo by sa povedať, že sa sám svojimi vlastnosťami „pýta“ na ruku. Chcel by som vás teda vyviesť z omylu. Chov aj takto nenáročných chovancov prináša riziká, ktoré si chovateľ možno neuvedomuje. Existuje správa o vykopaní obranných chĺpkov a ich následnom zanesení do oka. Nejedná sa o alergickú reakciu ale o realitu, ktorá sa môže stať aj vám.
Správa:
Rozhodol som sa zobrať si pavúka na ruku. Kvôli nejakému vonkajšiemu podnetu začal pavúk vykopávať obranné chĺpky. Nechtiac som si obranné chĺpky zaniesol do oka. Po 10 min som na postihnuté oko nevidel. Viac krát som zmenil očného doktora a nastala tortúra omylov a nezistených príčin môjho stavu. Chĺpky nevedel žiadny špecialista objaviť. Počas celého času a podávania rôznych masti som trpel bolesťami a stav sa nijako nezlepšoval. Po čase sa mi podarilo dostať sa naozaj na špecializované stredisko. Diagnóza bola neúprosná - pod povrchom rohovky boli chĺpky so žiadnou možnosťou ich odstrániť. Rezultát znel vyše 60 chĺpkov po celej rohovke. Väčšina chĺpkov je na rozhraní medzi rohovkou a očnou komorou. Jedna sa o vážne poškodenie oka a je jedine na organizme ako s tým vyrovná (časopis Sklípkan, Feiferlík 1999).
V krátkosti si dovolím priblížiť prípad z časopisu Journal Ophthalmology. Periodikum mentoruje nad chovateľmi, že si neuvedomujú riziká chovu vtáčkarov. Istý 33 ročný pán prišiel k lekárovi so 4 dňovou bolesťou ľavého oka, ktoré nastalo pri kŕmení svojho chovanca. Po podrobnom preskúmaní mu našli v oku 10 chĺpkov. Aplikovali mu g. ofloxacin 0.3 % qds a g. dexamethasone 0.1 % qds do ľavého oka. Po týždni sa stav pacienta zlepšil aj keď bolo prítomné mierne podráždenie. Nasledovala liečba očnými kvapkami. Po 4 týždňoch sa chĺpky našťastie nezapálili ale ani z rohovky nijako nevyplavili. Po 15 mesiacoch od začatia liečby sa pacient javil asymptomatický bez ďalších alternatív liečby.
Môžem len odporučiť používanie ochranných prostriedkov – okuliare, rukavice. Vyvarovať sa manipulácie so substrátom, ktorý je už dlhší čas v teráriu. So zvlečkami manipulovať len za pomoci pinzety. Nechcem robiť hlavne pri začiatočníkoch alebo potencionálnych chovateľov z obranných chĺpkov strašiaka. Hore uvedené prípady berte ako prevenciu vyhnúť sa podobným komplikáciám.
Obrázky v lepšom rozlíšení nájdete tu .
Použitá literatúra:
Marshall, S. D., & G. W. Uetz. 1990. Incorporation of urticating hairs into silk: a novel defense mechanism in two Neotropical tarantulas (Araneae, Theraphosidae). Journal of Arachnology 18: 143-149.
PÉREZ-MILES, F. (1998): Notes on the systematics of the little known theraphosid spider Hemirrhagus cervinus, with a description of a new type of urticating hair . The Journal of Arachnology 26: 120-123.
PÉREZ-MILES, F. (2002) The occurrence of abdominal urticating hairs during development in Theraphosinae (Araneae, Theraphosidae): Phylogenetic implications. Journal of Arachnology 30(3): 316-320.
Bertani, R . & O.A.V . Marques . 1995/9 6 . Defensive behaviors in Mygalomorph spiders : release of urticating hairs by some Aviculariinae (Araneae,
Theraphosidae) . Zool . Anz., 234 :161-165 .
Ang, Galloway, Shenoy, Illingworth Tarantula related ocular injury – a case report CME Journal Ophthalmology 2004; 7(3): 65-66 .
Cooke, J .A .L ., VD. Roth & EH . Miller. 1972 . The urticating hairs of theraphosid spiders . AmericanMus. Nov ., 2498 :1-43 .
BERTANI, R. 2001. Revision, Cladistic Analysis, and Zoogeography of Vitalius, Nhandu, and Proshapalopus; with notes on other theraphosinae genera (Aranae, Theraphosidae). Arquivos de Zoologia 36 (3): 265-356
Text, Grafy, Obrázky - Sceptic
Nákres obranných chĺpkov typu 1-3 Bebekexxx