Podrobný návod ako na chov pre začínajúcich chovateľov
Mnoho začínajúcich chovateľov si často nevie rady, ako má začať s chovom. Preto som pre vás začiatočníkom zostavil presný návod, ktorý sa bude zaoberať problematikami ako výber prvého pavúka, získanie a vybavenie chovnej nádoby pre malé pavúky tak isto ako ohľadom premiestňovania malých jedincov do týchto nádob. Takisto sa budem snažiť zodpovedať otázky typu: aká má byť správna veľkosť chovnej nádoby, aký substrát použiť, ako správne rosiť, ako zabezpečiť postačujúce vetranie atď.
Nákup prvého pavúka
Táto otázka býva u začiatočníkov takmer vždy na prvom mieste. Akého pavúka si mám kúpiť? Malého? Veľkého? Aký druh? Na diskusných fórach sa zo železnou pravidelnosťou opakuje otázka: "Som začiatočník, akého pavúka by ste mi odporučili?" Pokúsim sa vám na ňu teda odpovedať.
V prvom rade sa sústredím na druh. Tu, pokiaľ s chovom nemáte nijaké alebo len slabé skúsenosti, by som určite uvažoval nad pokojnými, málo jedovatými druhmi. V žiadnom prípade by som nikomu z vás na začiatok neodporúčal pavúkov z rodov Heteroscodra, Poecilotheria, Ceratogyrus, Haplopelma, Stromatopelma, Hysterocrates, Chilobrachys. Ich jed patrí totiž k najsilnejším zo všetkých vtáčkarov a takisto bývajú veľmi rýchle a agresívne. Skôr by som sa zameral na rody zemných vtáčkarov ako sú Brachypelma, Grammostola, Nhandu, Aphonopelma alebo stromových Avicularia. Teraz ku každému z rodov:
Brachypelmy sú väčšinou nádherne sfarbené a pokojné vtáčkare, ktoré sa bránia väčšinou vyčesávaním obranných chĺpkov a únikom ako uhryznutím. Nedisponujú silným jedom. Dal by sa prirovnať k jedu osy alebo včely. Väčšina druhov je cenovo dostupná. Nevýhodou je, že pomerne pomaly rastú.
Grammostoly sú horské pavúky, ktorým vyhovuje nižšia teplota. Sú väčšinou pokojné a pasívne. Bránia sa vyčesávaním chĺpkov, ale povedal by som že ešte zriedkavejšie ako Brachypelmy. Najväčšou nevýhodou je veľmi pomalý rast (aj 5 rokov).
Aphonopelmy sú stredoamerické vtáčkare, správanie aj doba dospievania je niečo medzi Brachypelmami a Grammostolami. Tento rod obsahuje krásne sfarbené druhy. Ich chov u nás nie je zatiaľ veľmi rozšírený.
Avicularie sú stromové pavúky, väčšinou nedorastajú do veľkých rozmerov, sú však zaujímavé spôsobom života a neuveriteľným sfarbením. Sú však veľmi háklivé na vlhkosť a takisto známe bezdôvodnými úmrtiami a takisto sú drahšie. V prípade ohrozenia dokážu unikať veľmi rýchlo.
Pri výbere prvého pavúka veľa záleží aj od toho, koľko peňazí chcete investovať. V každom z rodov okrem Avicularií, ktorý som vám odporučil, je aspoň jeden druh, ktorý sa za 1.zvlek vmestí do 100sk za kus. Pre lepšiu orientáciu v cenách si pozrite popisy druhov.
Ďalšou otázkou je, či je lepšie si kúpiť malého pavúka, alebo rovno dospelého jedinca a umiestniť ho do veľkého terária. Tu, pokiaľ začínate by som jednoznačne zvolil možnosť kúpiť si malého pavúka. Je to hlavne z toho dôvodu, že budete vidieť ako rastie, ako sa zvlieka a ako sa každým zvlekom mení jeho sfarbenie a správanie. Pomôže vám to lepšie pochopiť jeho vývoj a spôsob života.
Napríklad keby ste si kúpili dospelú samicu, môžete očakávať jeden zvlek za rok a minimálny prírastok vo veľkosti.
Ak sa predsa len rozhodnete pre kúpu dospelého jedinca, nenechajte sa zmiasť vidinou nízkej ceny samca, pretože dospelé samce žijú od 6 do 18 mesiacov, kdežto samice sa dožívajú pokojne aj 15-20 rokov.
Poslednou vecou, ktorú spomeniem je rozhodnutie medzi kúpou jedného, alebo viacerých kusov. Ja osobne som začínal so siedmymi kusmi, kamarát s tromi, iný s jedným. Podľa mňa je to vec každého ako sa rozhodne a koľko má priestoru, ktorý je ochotný pre svoj nový koníček obetovať.
„Terárium“ pre malé pavúky
Teoretický úvod
Hneď na začiatku si treba uvedomiť, že pokiaľ chceme našim chovancom poskytnúť čo najlepšie životné podmienky, čo by malo byť výsostným cieľom každého chovateľa, musíme im zabezpečiť potrebný životný priestor. Pokiaľ bude väčší ako treba, nič také hrozné sa nedeje. Pokiaľ mu ale budeme jeho priestor obmedzovať, nebude sa mu dobre dariť.
Preto by zvolená veľkosť nádoby mala byť optimálna. Ako jednu z prvých vecí uvediem, že ja osobne nepoužívam filmovky. Mnohý by namietali, že majú nespočetne veľa výhod. Áno, to majú. Ale nepoužil by som ich pokiaľ sa jedná o pavúka do mojej zbierky. Predsa pokiaľ si kúpim nejakého pavúka, budem ho chcieť aj vidieť, hoci je malý a budem sa snažiť zminimalizovať riziko jeho vyrušenia počas zvliekania sa. Tomu sa pri chove vo filmovke dá predísť len ťažko. Preto by som ju použil iba pokiaľ by sa jednalo o rozmiestnenie pavúčikov z odchovu, kde ich často bývajú celé stovky.
V ďalších častiach si povieme, aké nádoby sú vhodné pre aké vtáčkare, a aký materiál je vhodný použiť.
Sklo alebo plast?
Zúčastnil som sa niekoľkých diskusií na túto tému, kde obe strany preferovali svoju pravdu. Ja osobne by som vám odporučil tieto dve možnosti vhodne skombinovať. Tak som urobil aj ja. Vo väčšine prípadov používam plastové krabičky, hlavne preto, že sú ľahké, dajú sa do nich bez problémov robiť vetracie otvory a dajú sa ľahko zohnať + sú lacné. Často vám ich dajú aj zadarmo v predajni. Konkrétne hovorím o klasických šalátovkách, či už hranatých alebo s kruhovou podstavou. Pre väčšie jedince sa dá dobre použiť napr. krabička z nanukovej torty, drene, alebo rôzne typy a veľkosti kýblikov z nakladaných rýb, šalátov a podobne. Nevýhodou plastových krabičiek je, že často nie sú úplne priehľadné a ľahko sa deformujú.
Na druhej strane sklo používam najmä pre norové druhy vtáčkarov ako napríklad Hysterocrates hercules alebo Ceratogyrus bechuanicus, kde postačí zabezpečiť vetranie zhora a kde dávame vysokú vrstvu podkladu. Keď totiž zatienime niektorú stranu pohára (alebo celý), pavúk si často v tomto zatienenom mieste urobí noru a mi ho môžeme cez priehľadné sklo krásne pozorovať. Najlepšie je používať poháre so šróbovateľným vrchnákom. Alternatívou je tiež používať poháre pre všetky pavúky od najmenšieho zvleku. Konkrétne hovorím o pohároch z majonéz, zaváraninových pohároch a pre väčšie kusy 5 litrových pohároch.
Používam aj sklenné poháre pre stromové pavúky (Avicularia sp.), kde sa viečko pohára vyreže a nechajú sa len asi 1cm široké okraje, ktoré sa prekryjú gázou alebo inou sieťovinou pre zabezpečenie dobrého vetrania, ktoré tak rod Avicularia potrebuje. Cez sieťovinu môžme rovno aj rosiť substrát vodou a vyhneme sa tým zbytočnému rušeniu.
Akú veľkosť mám zvoliť?
Toto je veľmi sporná otázka, pretože málokto vie presne určiť presné rozmedzie, keby by sa ktorý druh mal dať do akej nádoby. Poradil by som vám použiť pri väčšine klasických rodov, ktoré nie sú vzrastom veľmi veľké (20 a viac cm v nohách) umiestniť medzi prvým a štvrtým zvlekom do malej šalátovky, potom medzi cca 4-7 do strednej šalátovky a potom napr. medzi 7-9 do nejakého kýblika a potom, keď už bude dostatočne veľký, dať ho do klasického terária. Toto berte iba ako tip, pretože je to dosť individuálne a na rozhodnutí chovateľa. Ja to beriem tak, že sa snažím aby mal pavúčik aspoň toľko miesta, ako je dvojnásobok jeho rozpätia nôh. Ak to klesne pod, pavúka premiestnim.
Aký substrát použiť?
Máte niekoľko možností. Za vhodný substrát považujem rašelinu, lignocel, ktoré spolu zmiešame, alebo použijeme v čistej forme . Ja osobne som spokojný s čistým lignocelom. Nezabudnite ich pred použitím vhodne ošetriť (viď sekcia terárium). Prípravu a manipuláciu so substrátom si preberieme priamo v návode s obrázkami.
Za nevhodný substrát považujem štrk, piesok, veľké kamene a klasickú zem spred domu alebo z lesa. Sú ideálnym prostredím pre množenie baktérií a iných mikroorganizmov a často sú veľmi znečistené. Pri veľkých kameňoch hrozí riziko zavalenia.
Vetranie v chovnej nádobe
Vetranie je veľmi chúlostivá vec a často práve opomenutie jeho dôležitosti vedie k úmrtiu našich chovancov. Najmä tých, ktorý sú v tomto smere náročné
Pokiaľ používate sklo, máte len jednu možnosť kam umiestiť otvory a to do viečka. Tí z vás, ktorý máte doma vŕtačku si isto poradíte. Ak ju však nemáte, postačia vám pokojne aj ostré nožnice, alebo skrutkovač a kladivo. Plech, z ktorého sú viečka zhotovené je totiž pomerne tenký. Dávajte si pozor, aby ste dierky nespravili príliš veľké, mne osobne sa totiž dvakrát stalo, že mi cez otvory ktoré som nepokladal za veľké ušiel pavúk a už nikdy som ho nenašiel.
Do plastových krabičiek máme veľa možností, kam otvory umiestniť. Výhodou je, že ak ich umiestnime vhodne, môžeme tieto krabičky skladať na seba. Takisto dávajte pozor na veľkosť. Otvory robím do malých šalátoviek veľkou ihlou a do ostatných ich vŕtam, ale to už je moje puntičkárstvo :) O rozmiestnení ďalej v návode.
Rosenie a zabezpečovanie vlhkosti
Jednou zo základných vecí, ktoré musíte vaším miláčikom zabezpečovať a udržiavať je vlhkosť prostredia. Mali by sme ste sa snažiť, aby vlhkosť v chovnej nádobe bola aspoň približne odpovedajúca vlhkosti prirodzeného prostredia pavúka. Keďže sa bavíme o chove v malých krabičkách, do ktorých by ste len ťažko umiestnili vlhkomer, vlhčíme od oka. Približné vlhkosti nájdete v podmienkach chovu pre každý druh na našej stránke.
Treba si uvedomiť, že pokiaľ máme pavúka z dažďových pralesov, tak bude chcieť aj viac vlhkosti, a teda ho nebudeme chovať na vysušenom substráte. Pozor ale na zaplavovanie! Stačí keď je dostatočne vlhký substrát, nemajte tam potopu ani nič podobného. A takisto by bola chyba, keby sa vaša Grammostola čľapkala po patelly vo vode. Keď sa jedná o púštny druh, stačí vlhčiť napríklad pol substrátu a druhú nechať suchú. Takto uvidíte, kde sa bude pavúk zdržiavať a podľa toho prispôsobiť aj rosenie.
Ja osobne na rosenie používam jednoduchý rozprašovač s nastaviteľným rozpraškom, ktorý ma vyšiel asi 40Sk. Nezabúdajte, že pavúky potrebujú vodu aj pre svoje fungovanie. Do malých krabičiek netreba dávať napájačku, stačí narosiť jej steny.
Ďalšou vecou, ktorú by ste mali sledovať, je vlhkosť ovzdušia v miestnosti v ktorej pavúky chováte. Pokiaľ máte 30-50 percent, mali by ste rosiť viac ako tí, čo majú 70-80 percentnú vlhkosť.
Etikety a ich odstraňovanie
Na miskách, škatuľkách a šalátovkách často ostávajú nepekné olepené etikety z výrobkov alebo cenovky z obchodov, ktoré sa dajú len ťažko odstrániť. Najlepšie je buď mať šťastie a podarí sa vám ich ručne odlepiť, alebo ich namočiť na 20 min do horúcej vody, vrchnú vrstvu oškrabať a lepidlo potom odstrániť napr. vatovými tampónmi namočenými v technickom benzíne. Po takomto ošetrení nechajte krabičku vždy dobre vypáchnuť a nikdy ju nezabudnite poriadne vyumývať.
Umiestenie nádob
Ďalšou vecou, ktorú si preberieme, je umiestenie chovnej nádoby. Platí tu niekoľko zásad, ktoré by ste mali dodržať. V prvom rade, nikdy nedávajte terárium alebo krabičku na priame slnko, vo väčšine prípadov sa totiž takýto počin končí smrťou pavúka. Keďže je nádoba uzavretá a vetranie nestačí odvádzať teplo, vnútro sa prehreje a pavúk uhynie. Už dlhodobejšie vystavenie pavúka teplote nad 34 stupňov je nebezpečná. U niektorých rodov ako napríklad Grammostola, je kritická teplotu už 28 stupňov.
Nebezpečné je aj vystavenie pavúka teplotám nižším ako 15 stupňov. Pavúky nezimujeme! Čiže žiadne umiestňovanie terárií na zimu do pivnice :)
Ďalšou podstatnou vecou, na ktorú prihliadame pri umiestňovaní terária, je množstvo hluku a otrasov v miestnosti. Je veľkou chybou, pokiaľ by ste chceli svoj chov umiestniť do skrinky nad subwoofer a medzi dva 120W reproduktory, ktoré si radi púšťate nahlas. Takisto by som vám neodporúčal dávať ich pri trieskajúce dvere, do prievanu ani nikde kde sú pravidelné a silné otrasy. Môže to viesť k problémom pri zvliekaní, stresu, vykopávaniu chĺpkov, problémom s prijímaním potravy a pod.
Výhodou je, ak máte doma presklenú skriňu, takú ktorá prepúšťa aj vzduch a nie je úplne tesná. Mnoho chovateľov rieši umiestňovanie svojej zbierky práve takto, pretože týmto sa zabezpečí dvojitá ochrana pred únikom pavúka do bytu a obmedzí ho to na pohyb iba v rámci chovnej skrine. A tiež sa tu zachová čiastočná izolácia teploty napríklad pri vetraní miestnosti.
Popisky
Pokiaľ máte jedného pavúka, tak si jeho meno zapamätáte pomerne ľahko. Ak sa však vaša zbierka časom rozšíri a vy budete mat napríklad 5 kusov, všetky v rovnakých krabičkách a približne rovnako vyzerajúce malé pavúky, veľmi ľahko sa v nich stratíte a budete len hádať, ktorý je ktorý.
Preto je dôležité si hneď pri premiestňovaní urobiť popisky a prilepiť ich na chovnú nádobu. Najlepšie je dávať si na ňu latinské meno pavúka, pripadne nejaké rozlišovacie znaky, ak máte viac kusov z jedného druhu. Ja tu používam označenie +,++,*,**. Viac ako 4ks z jedného druhu si nekupujem. Dobré je si na štítok dať aj počet zvlekov, ja to robím tak, že za každý zvlek dám vodorovnú čiarku. Popisky robím buď na klasické oranžové nálepky, na ktoré sa dávajú cenovky v obchode (alebo skôr kedysi dávali) alebo na biely samolepiaci papier, ktorý sa dá kúpiť v každom papiernictve za pár korún. Ak sa vám chce a máte možnosť, môžete si tieto popisky kvôli estetickému hľadisku vytlačiť na PC.
Záznamy
Každý správny chovateľ by si mal o svojom chove viesť nejakou formou (zošit, dokument v PC) záznamy. Takto potom môžete sledovať ako sa váš jedinec postupom času vyvíjal, aké mal obdobia medzi jednotlivými zvlekmi, koľko potravy zožral, v akých nádobách ste ho mali, poprípade časom, koľko jedincov bolo v kokóne alebo komu ste ho predali alebo požičali za pol kokónu.
Ja osobne si do záznamov píšem vždy od koho som pavúka kúpil, za akú cenu, v koľkom zvleku bol keď som ho kúpil. Ďalej si zapisujem každý nový zvlek, nejaké zaujímavosti ako napríklad kedy za začal vyfarbovať, koľko potravy prijal, aké mal problémy, kam som ho umiestnil, ako aj pozorovanie zvlečky, pokusy určiť pohlavie a podobne. Ďalej si zapisujem prípadne predaje, komu, za koľko, úmrtia (aj to sa niekedy žiaľ stane) poprípade veľkosti v jednotlivých zvlekoch. Vy však môžete nájsť aj iné veci, ktoré by vás zaujímali.
Príklad:
(Lasiodora parahybana **) zakúpená v zoo predajni v meste XY, 40 Sk, 1.zvlek, 15.12.2004, veľkosť asi 7mm
-24.01.2005 16.30 - prvýkrát sa po troch týždňoch zvlieka do druhého zvleku
-15.4.2005 až teraz sa po 2,5 mesiaci znovu zvliekol do 3.zvleku
-20.05.2005 - bruško je už na prasknutie asi 3-4x väčšie ako carapax
-29.05.2005 - zvlek do štvrtého
-10.07.2005 - zvlek do piateho
-20.08.2005 - zvlek do šiesteho
-22.10.2005 - zvlek do siedmeho
-28.12.2005 - zvlek do ôsmeho, podľa zvlečky je to samec
Toto je príklad stručných záznamov pri druhu, ktorý som veľmi nepozoroval, chcel som mať len dátumy zvlekov. Záznamy o vzácnejších druhoch vediem veľmi podrobne.
Príprava substrátu a nádoby
Čo budeme potrebovať?
Na obrázku vidíte veci, ktoré využijeme pri práci. Téglik od tresky s vrchnákom, hrnček, samolepiaci papier, fixka, pinzeta, nožnice, príborový nožík, lyžička, lignocel a samozrejme pavúka (vľavo dole). Samozrejme nepotrebujete všetky veci presne tak, ako sú na fotke, je to len príklad. Keď uvidíte na čo sú, určite doma nájdete niečo, čo splní podobný účel.
Ako prvý potrebujeme substrát. Pre malé pavúky používam čistý lignocel, pretože mi vyhovuje. Je to vlastne zlisovaná kokosová drť, ktorá približne osemkrát zväčší svoj objem, keď ju dáme do vody. Je to veľmi pevná "tehla" a nedá sa len tak jednoducho nalámať ani rozdrobiť. Dlhý čas som ju pílil pílkou na železo ale neskôr som prišiel na to, že je pekne vrstvený vodorovne a príborovým nožíkom sa dá pekne vypáčiť potrebný kúsok.
Vezmeme si potrebný kúsok, umiestnime ho do starého hrnčeka alebo vedra a nalejeme naň dostatok vody.
Po nejakom čase substrát nasaje maximum vody stratí svoju pevnosť. Takúto zmes prelejem cez staré sitko alebo jednoducho vylovíme maximum substrátu rukou a poriadne ho v rukách vyžmýkame.
Pôdu vrátime do hrnčeka a rovnomerne rozdrobíme.
Z budúcej chovnej nádoby odstránime všetky etikety (viď vyššie) a narobíme vetracie otvory, buď hrubou ihlou, nožnicami, skalpelom alebo navŕtame, každý podľa svojich možností.
Teraz do chovnej nádoby premiestnime lyžičkou dostatočné množstvo substrátu (cca 2cm na výšku pri zemných a stromových druhoch, pri norových asi do polovice výšky krabičky).
Lyžičkou ho utlačíme. Nemusí byť rovnomerne, môžete narobiť mierne nerovnosti, aby si pavúk mohol "vybehnúť na kopec".
Na samolepiaci papier napíšte latinské meno druhu a napríklad počet zvlekov. Vystrihnite štítok. Štítok nalepte na krabičku, napríklad sem.
Miniterárko máme hotové.
Teraz nám ostáva už len doňho nášho chovanca premiestniť. Ako vidíte na obrázku, krabička mu začína byť mierne „tesná“. Mohol by som ho tam nechať do ďalšieho zvleku, ale pripadalo mi vhodné premiesniť ho teraz.
Pri takýchto malých pavúkoch treba dávať pri premiestňovaní pozor najmä na útek a na to aby ste mu neublížili. Preto je premiestňovanie najlepšie robiť v zazádkovanej vani alebo umývadle. Pracujte rozvážne, opatrne a nestradte hlavu hneď ako sa pavúk prudšie pohne. Ak sa bojíte, použite gumenné rukavice. Tieto malý pavúčik isto iste neprehryzne, hoci pochybujem, že by bol schopný prehryznúť kožu. Kvôli názornosti som premiestňovanie robil na stole, inak to robím vo vani, hlavne pri väčších, rýchlych alebo dospelých kusoch.
Na sérií obrázkov vidíte postupný presun pavúka do novej nádoby. Do pavúka nijak nestrkám ani ho pinzetou nechytám za končatiny ani iné časti tela. Na prvom obrázku vidno ako pinzetu zabáram do substrátu kúsok od pavúka. To postačí na to aby sa pohol smerom ktorým chcem. Potom sa už pavúka len jemne pinzetou dotknem, aby sa hýbal kam chcem. Nezabudnite, že pavúk nie je cvičená opica a nepôjde presne tak, ako si to vy predstavujete. Preto treba jeho krabičku otáčať, aby bol stále spoj medzi ňou a novou nádobou. Pavúka nechám vždy samého prejsť do novej nádoby, nikdy ho zbytočne nestresujem. Len sa ho občas dotknem pinzetou aby sa hýbal. Znie je to jednoducho a často sa mu jednoducho nechce. Vtedy treba mať len veľa trpezlivosti a pevnú vôľu.
Vtáčkar po premiestnení. Ešte som mu pomohol dole zo steny krabičky, aby som mu pri zatváraní nepricvikol nohu.
Všetko hotovo.
Teraz ho už len umiestniť medzi ostatných.
Bebekexxx