Chov švábov
Okrem cvrčkov a lariev je ďalšou alternatívou, kŕmiť svojich chovancov švábmi. Ich chov je pomerne jednoduchý a nenáročný a nevyžaduje špeciálnu starostlivosť. Základným problémom chovu v zajatí je, že väčšina chovaných druhov pochádza z tropických oblastí, teda vyžadujú vyššie teploty. Druhým problémom sú ich úteky a následné zamorenie bytu.
Na šváby sa často nahliada ako na nechutný hmyz, ktorý je extrémne škodlivý a nebezpečný. Pravda je taká, že na svete existuje okolo 4000 druhov švábov, avšak z tohoto počtu človeku škodí menej ako jedno percento z celkového počtu druhov (okolo 30).
Šváby je najlepšie chovať v dobre uzavretej nádobe, ktorú uspôsobíme tak, aby sme eliminovali akúkoľvek možnosť úniku. Väčšina druhov sa totiž vyznačuje schopnosťou šplhať. Dôležité je teda, aby všetky časti terária alebo chovnej nádoby (hlavne otvárateľná časť, resp. veko) perfektne priliehali k zvyšku štruktúry. Takisto vetracie pletivo musí perfektne priliehať. Švábovi totiž stačí maličká škárka, do ktorej zalezie a už ho nikdy nemusíte nájsť, respektíve nájdete až jeho potomstvo. Ak by sa vám toto stalo, treba vytvoriť prostredie, ktoré im bude čo najmenej vyhovovať (teda extrémny pozor na jedlo, padanie zvyškov na zem, kvapky vody na zemi a podobne. Istejšie je však v tomto prípade zrejme zavolať deratizéra (vykonať dezinsekciu)... najmä aj vám ujde viac kusov.
Čo sa vykurovania týka, treba udržiavať teplotu aspoň 25 stupňov, s nočným poklesom na 20. Ak však chcete, aby vaše šváby rástli čo najrýchlejšie a aj sa rýchlo množili, môžete udržiavať aj teplotu vyššiu, pokojne aj 32-33 stupňov. Ideálne je mať miestnosť so stálou teplotou, resp. s reguláciou teploty, čo však nie je okrem veľkochovateľov možné. Preto je dobré vykurovať žiarovkou a umiestniť ju tak, aby sa v teráriu nachádzali miesta s vyššou aj nižšou teplotou. Samy tak potom môžete zistiť, či sa snažia dostať od tepla čo naj ďalej alebo naopak, zdržujú sa v okolí žiarovky a podľa toho teplotu zvýšiť resp. znížiť. Dajte si pozor na používanie veka z plexiskla, teplo zo žiarovky ho môže deformovať. Pozor čo sa týka napr: Blaptica dubia jedna generácia žije pri teplote 25 stupňov 6 mesiacov avšak pri teplote okolo 30 stupňov len 1 – 1,5 mesiaca.
Podklad chovnej nádoby by mal byť dostatočne vysoký, aby umožnil druhom, ktoré sa zakopávajú, ako Pycnoscelus surinamensis vykopať si noru. Ak chováte druh ako Gromphadorhina portentosa, treba ako podklad zvoliť listovú drť, ktorú získate buď vysušením vlastných listov alebo listov z lesa, ktoré ošetríme postupom, aký je uvedený v sekcii Iné terárium . Na podklade by sme mali vytvoriť dostatočne veľa úkrytov a to z kartónov od vajec, kartónu zo starých škatúľ, pokrčených novín napchatých napríklad do jogurtových kelímkov, roliek z toaletných papierov a podobne.
Všetky známe druhy švábov sú všežravé. To znamená, že sa živia ako rastlinnou tak aj živočíšnou potravou. Pokojne ich teda môžeme kŕmiť tým, čo nám ostalo z obedu a podobne. Tu však pozor na plesne a nepríjemný zápach z hnijúcich potravín. Osobne vám odporúčam používať napríklad granule pre psy a mačky, krmivo pre akvarijné rybky ako prímes k ovseným vločkám, ovocí alebo zelenine. Nezabúdajte však na bielkoviny! Ak majú šváby nedostatok bielkovín, podobne ako cvrčky sa začnú navzájom požierať. Bielkoviny im zabezpečíme napríklad sušeným mliekom (sunarom), alebo im tak občas hodíme kúsok syra alebo mäsa (pozor na zápach).
Pokiaľ chcete šváby množiť, neznamená to pre vás žiadnu starosť navyše. Šváby sa o všetko postarajú samy. Samice po párení kladú vajíčka do ootéky. Párenie začína pomocou lákania samičiek samčekom pomocou jeho sekrétu. Naparená samica začína s tvorbou ootéky, ktorá má typické znaky podľa jednotlivých druhov. Je tvorená vertikálnymi komorami, kde každá obsahuje jedno vajíčko. Jej tvorba trvá aj 3 dni. Pred jej ponechaním alebo ukrytím na bezpečné miesto ju nosí zo sebou týždeň a viac v sebe. Niektoré druhy ich kladú do kútov chovnej nádoby, alebo do rôznych záhybov, štrbín a kútikov. Iné druhy si ootéku nosia so sebou, buď čiastočne vytlačené z tela, alebo v ňom, až dokým sa nezačnú malé liahnuť. Niektoré druhy sa dokonca rozmnožujú partenogénne ako napríklad Pycnoscelus surinamensis. Znamená to, že samice kladú neoplodnené vajíčka, z ktorých sa liahnu zase len samičky a samce sú veľmi vzácne, resp. ani neexistujú. Takýto typ rozmnožovania je známy aj napríklad u hmyzu radu Phasmida (Phasmatodea).
Pokiaľ sa chystáte s chovom začať, pre začiatočníkov sú vhodné druhy:
Blaberus craniifer :
Rozmery samičky sú 5,5 – 6,5 cm, samec je o niečo menší. Na hlave má kresbu pripomínajúca lebku. Je veľmi rýchly. Nymfy sú veľké asi 7 mm a liahnu sa po 3 - 5 týždňoch.
Blaptica dubia:
Samec aj samica majú 4 – 4,5 cm, sú čiernohnedé. Iba samček má dlhé krídla. Samička každých šesť týždňov vytvorí jednu ootéku s 15 – 30 vajíčkami. Nymfy pohlavne dospievajú podľa teploty a podmienok v rozpätí 4 – 6 mesiacoch.
Euryotis floridiana:
Rozmer 4,5 cm. Farba tmavo hnedá z červenohnedými znakmi. Vo vyrušení vystrkuje zapáchajúcu, dráždivú tekutinu. Tento druh kladie vajíčka.
Pycnoscelus surinamensis:
Pochádza zo Surinamu, vyznačuje sa partenogénnym rozmnožovaním.
Gromphadorhina portentosa:
Rozmery 6 cm. Jedná sa o bezkrídlového švába. Farba hnedá s červenými plochami. Pochádza z ostrovu Madagaskar, keď sa s ním manipuluje alebo je v ohrození vydáva hlasné sykavé zvuky. Stáva sa tak preto, lebo prudko vypustí vzduch z trachey a vydá zvuk o sile 90 decibelov. Je to veľmi pomalé nočné zviera. Vajíčka nosí vo vnútre tela 20 – 40 kusov.
Panchlora nivea:
Samička má asi 2 cm. Farba zelená zo žltým pruhom. Dospelý jedinci dokážu lietať. Substrát je vhodný ako zmes humusu a piesku. Nymfy žijú v pôde až do posledného inštária. Preto je potrebné udržovať substrát stále vlhký aby nymfy nevyschly.
Periplaneta americana:
Rozmery 3 – 4 cm. Farba červenohnedá. Samička kladie vajíčka, ktorých je okolo 40 kusov. Nymfy sa liahnu po 5 týždňoch. Tento druh sa ľahko premnoží a môže spôsobiť značné škody.
Zoznamovacia morfológia švábov:
Veľkosť: od 3 mm do 10 cm.
Hlava: Hruškovitého tvaru zväčša obrátená dole.
Tykadlá: Dlhé a veľmi citlivé, pohyblivé. Skladajúce sa z veľkého počtu článkov. Nájdeme tu čuchové a hmatové orgány.
Ústny ústroj: Typický kusadlového tvaru. Vhodný na spracovanie tak rastlinnej aj živočíšnej potravy. Horná čeľusť je vybavená troma ostrými zubami. Spodná vnútorná čelusť má dve rady tuhých štetiniek zakončených 2 zubami.
Nohy: Všetky 3 páry sa navzájom podobajú. Neslúžia ako len opora ale aj ako páka, ktorá násobí rýchlosť pohybu. Tibie sú silné dlhé a tŕnité. U niektorých druhov premenené na hrabaví nástroj.
Krídla: Sú u okrídlených druhov heteronomne (páry sú odlišné stavbou). Prvý pár tvorí krovky. Druhý slúži na lietanie, je blanitý. Na rozdiel od chrobákov sa nikdy krídla švábov nestýkajú v strede ale sú preložené cez seba.
Vonkajšie pohlavné orgány samce: Samce ich majú asymetrické s jednoduchou stavbou penisu.
Vnútorné pohlavné orgány samice: Tvoria ich objemné vaječníky na nich nadväzujú , vajíčkovody, ktoré potom vyúsťujú do spoločného utera (maternica). Vývod do utera je prikrytý lalokom zvaným epigyne.
Tráviace ústrojenstvo: Je jednoduché, podobné modlivkám.
Slinné žľazy: Silne vyvinuté z rezervoárom a spoločným vývodom, ktorý vyúsťuje medzi spodnou stranou hypopharyngu a spodného pysku.
Krvný obeh: Otvorený, trubicové srdce sa skladá z 13 komôr. 3 sú v segmentálne v hrudi a 10 je v abdomene. Aortou prúdi krv (hemolynfa)do hlavy a tvorí 5 – 6 percent hmotnosti.
Tukové teleso: Silne vyvinuté, nachádza sa v abdomene. Skladá sa z dvoch vrstiev buniek.