Chovať tento druh som túžil už od svojich úplných chovateľských začiatkov. Preto som si ho zadovážil ihneď, ako sa mi naskytla príležitosť. Bolo to 28.6. 2003 kedy som na burze v Prievidzi zakúpil dva jedince tohto druhu v treťom zvleku. Jeden z nich sa 1.1. 2005 zvliekol na adultného samca. Druhý jedinec bola na moju veľkú radosť samica. Po jej zvleku v novembri 2005 som si už bol istý že je dospelá a začal som pre ňu zháňať adultného samca. Toto sa mi podarilo začiatkom marca 2006.
V tom čase bola už samica poriadne vykŕmená a pripravená na párenie.
O prvé som sa pokúsil 19. 3. 2006. Ich kontakt trval asi pol hodinu. Samica sa správala veľmi pokojne, takmer malátne. Sama sa dvíhala aby samcovi umožnila párenie. Ten však mal aj napriek tomu problémy nájsť správnu páriacu pozíciu. Niekoľkokrát sa pokúšal zasunúť bulbusy, ale samotné zasunutie som nespozoroval. Preto som o úspešnosti párenia pochyboval. Samica však na druhý deň výrazne rozšírila svoje hniezdo. Jeho objem zväčšila približne trojnásobne. To som považoval za dobré znamenie.
22.3. som sa pokúsil o ďalšie párenie. Správali sa pri ňom rovnako ako v prvom prípade. Samec lákal samicu na vhodné miesto a tá ho bez problémov nasledovala. Zasunutím bulbusov som bol si tento krát istý. Samici som dal po tomto párení dospelú samicu cvrčka, ktorú zožrala len čiastočne. Pravdepodobne preto, že mala už predtým ozaj veľký zadoček.
30.3. prebehlo ďalšie pokojné párenie. Samec mal dostatok času na niekoľkonásobné zasunutie bulbusov, čo som mal možnosť zblízka pozorovať. Preto si myslím, že aj toto párenie bolo úspešné.
Ďalšie párenia nasledovali 3.4. a 8. 4. Obe mali podobný pokojný a bezproblémový priebeh.
Po týchto piatich páreniach som si bol oplodnením samice takmer istý. To sa mi potvrdilo 21. apríla, teda 33 dní od prvého a len 13 dní od posledného párenia. So stavbou kokónu začala samica okolo deviatej večer. Kvôli iným povinnostiam som žiaľ túto činnosť pozoroval len čiastočne. Videl som len stavbu pavučinového základu kokónu. Samotné kladenie vajíčok som nepozoroval. Na druhý deň som už s radosťou pozoroval hotový kokón pod dozorom samice. Počas nasledujúceho obdobia som mal isté problémy so starostlivosťou o terárium a to najmä s udržiavaním vlhkosti v ňom. Novovytvorené hniezdo totiž zasahovalo až na dvierka terária. Ešte pred vytvorením kokónu som niekoľko krát narušil toto spojenie hniezda s dvierkami, ale samica ho vždy uviedla do pôvodného stavu. Po vytvorení kokónu som sa už bál narúšať hniezdo a tým pádom som mal výrazne sťažený prístup do terária.
Kokón som sa rozhodol odobrať 17. júna. Obsahoval 127 živých nýmf II, 9 zničených vajíčok a 12 nýmf a vajíčok, na ktoré boli prisaté živé nymfy. Dokopy bolo teda nakladených 148 vajíčok. Mnohé nymfy mali tmavšie sfarbenie a neboli príliš vitálne. Postupne začali niektoré získavať ružovkastý nádych. Neskôr všetky tieto nymfy zahynuli. Nakoniec sa do prvého zvleku dostalo len 25 pavúčikov.
Za hlavnú príčinu takého veľkého úhynu považujem nedostatočnú vlhkosť v teráriu počas starostlivosti samice o kokón. Kvôli spomínanému napojeniu hniezda na dvierka som mohol vlhčiť len cez vetracie otvory čím sa mi pravdepodobne nepodarilo dosiahnuť dostatočnú úroveň vlhkosti. Potvrdením tohto môjho dohadu je i to, že neoplodnené vajíčka v kokóne boli vysušené. V budúcnosti sa tomu budem snažiť predchádzať aj za cenu rušenia samice v záujme zachovania vhodných podmienok na inkubáciou kokónu.
Z 25 kusov ktoré prežili do prvého zvleku ešte 6 kusov postupne uhynulo čo pripisujem povestnej chúlostivosti Avicularií. Sedem kusov som si nechal vo vlastnom chove. Zvyšok som v druhom zvleku predal a niekoľko daroval.
Po ďalšom zvleku samice, ktorý nasledoval 5. 9. 2006 som znovu zohnal adultného samca. Pri pokusoch o párenie sa samica opäť správala veľmi ústretovo, avšak samec bol príliš bojazlivý. Vždy keď sa párenia chtivá samica k nemu priblížila, nasledoval jeho okamžitý útek. Preto som sa rozhodol nechať ich nejaký čas spolu v ich spojených teráriách. Po asi týždni som zažil veľké prekvapenie. Našiel som samicu ako si pochutnáva na samcovi. Takýto čin je u "spoločenských" Avicularií pomerne neobvyklý. Bolo to pravdepodobne spôsobené veľkou bojazlivosťou a neschopnosťou samca. Kvôli tomu zrejme samica stratila záujem o párenie s ním a začala sa o neho zaujímať ako o potravu. Uvažoval som, či by príčinou samcovej neschopnosti mohol byť jeho vysoký vek, ale podľa predajcu bol v čase párenia dospelý necelých 5 mesiacov. V súčasnosti (po troch mesiacoch) som si už prakticky istý, že toto párenie bolo neúspešné. To ma však určite neodradí a o rozmnoženie tohto nádherného druhu sa určite budem pokúšať aj naďalej.
Prajem Vám veľa chovateľských úspechov.
Dano