Choroby vtáčkarov - dehydratácia, intoxikácia, problémy zo substrátom, dyskinetický syndróm, časť prvá
V nasledujúcich riadkoch som si dovolil zhrnúť pár typov chorôb a potencionálnych nebezpečenstiev pre vtáčkarov. Všetky návody na podomácky pripravené roztoky a anestetiká nie sú nami odskúšané a sú uvedené len ako posledná alternatíva pri liečbe vtáčkara.
Dehydratácia
S dehydratáciou sa môžeme stretnúť hlavne u importovaných pavúkov alebo u značne zanedbaných jedincov. Dovozový vtáčkari k nám putujú vo veľmi zlých podmienkach bez prísunu vody. Transport môže trvať aj celé týždne. Permanentný prísun vody alebo potravy je dôležitý preto, aby nedošlo k odvodneniu organizmu pavúka, a tým aj úbytku hemolymfy. Hemolymfa je kľúčový prvok pri pohybe vtáčkara. Mení sa ňou tlak v končatinách a tým pádom umožňuje samotný pohyb končatín. Príznakmi dehydrovaného pavúka sú problémy s pohybom alebo končatiny skrčené pri tele. Abdomen postihnutého pavúka sa javí ako scvrknutý. Samotný scvrknutý abdomen bez hore uvedených príznakov pravdepodobne neznamená, že pavúk trpí dehydratáciu. Nie je však vylúčený iný problém napr: nematódy. Vo voľnej prírode nie je ničím výnimočné, že pavúky majú malé abdomeny, kvôli nedostatku potravy.
Pri ľahšej forme dehydratácie by ste sa mali pridržiavať nasledujúcich postupov:
-pavúka položiť na dobre navlhčenú papierovú servítku (ľahšie prípady dehydratácie)
-položiť ho do misky s vodou tak aby sa mu neponáral cely abdomen, myslí sa časť kde vyúsťujú pľúcne štrbiny (ťažšie prípady dehydratácie)
Väčšina pavúkov by mala byť do pár hodín poprípade jedného dňa v poriadku.
Pri ťažších prípadoch dehydratácie sa dá pavúkovi pomôcť riedením hemolymfy. Vďaka tomu, že majú pavúky otvorený cievny systém sa podaná látka ihneď dostane do obehu vtáčkara. Roztoky sú zväčša podávané injekčne do membrány medzi femurom a trochanterom. Pri následnom podaní roztoku cez membránu je vhodné zastaviť prípadný únik hemolymfy sekundovým lepidlom. Hrúbka ihly sa volí od veľkosti jedinca, skúste si zaobstarať čo najtenšie (inzulínové). Veľmi zriedkavo a v nevyhnutných prípadoch sa môže roztok injekčne aplikovať do srdca vtáčkara. Tento postup však pri nesprávnom aplikovaní vedie ku smrti vtáčkara. Zákrok pri ktorom aplikujeme injekčne roztok do srdca je vhodné prevádzať pod celkovou anestéziou pavúka. (4)
Šípky ukazujú na vhodné miesta pre podanie fyziologického roztoku.
Fyziologické roztoky, ktoré sú vhodné na riedenie hemolymfy:
Fyziologické roztoky sú kryštaloidové roztoky na doplnenie objemu. Pre naše použitie sú najvhodnejšie, pretože sa zložením najviac podobajú na hemolymfu vtáčkara. Ako primeranú voľbu odporúčam klasický fyziologický roztok 0,9%ný roztok NaCl.a) Fyziologický roztok - je jednoduchý 0,9%ný roztok NaCl.
b) Ringerov roztok obsahuje Na, Cl, K, Ca.
c) Ringer – laktát - je to iste ako Ringerov roztok plus obsahuje aj laktát. Pri podaní človeku sa zmetabolizuje a je nahradený v krvi bikarbonátom, preto ma tento roztok alkalizujúci efekt. Podobné pôsobenie na vtáčkara mi nie je známe. Tento roztok je odporúčaný zahraničnými veterinármi ako najvhodnejší na riedenie hemolymfy.
d) Hartmannov roztok – to isté ako Ringerov – laktát len obsahuje navyše Mg.
Problémom je získanie hore uvedených roztokov. Všetky sú len na lekársky predpis. Odporúčam kontaktovať a dohodnúť sa zo známym veterinárom. Musím dopredu upozorniť, že nevieme presnú hranicu podaného množstva roztoku, ktorá by mohla viesť k prílišnému zriedeniu hemolymfy a k následnému kolapsu vtáčkara. Vo veterinárnych príručkách sa presné dávky neuvádzajú a predpokladám, že sú individuálne podľa veľkosti vtáčkara. Samotná aplikácia roztoku musí byť pomalá aby sa stačila vstrebávať do hemolymfy. Osobne som pomáhal riešiť podobný problém - podanie určitej účinnej látky priamo cez membránu. Pavúk dodnes žije. Veterinárne sa v zahraničí tento spôsob liečby používa a je odskúšaný. Vychádzajme z predpokladu, že najvyššia podaná dávka pre Grammostola rosea je 0,25 ml. Ak prvá dávka nezaberie pokúste sa o ďalšiu. Nezabudnite, že podané množstvo roztoku je limitované pri veľkom množstve môže dosť k prasknutiu abdomenu, kvôli nadmernému tlaku. Najvhodnešia na použitie je inzulínová striekačka.
Inzulínové striekačky. Ilustračné foto prevzané z http://www.bbraun.com.au/.
Intoxikácia
Najnebezpečnejšie pre pavúky sú pesticídy, insekticídy, antiparazitiká a iné látky, ktoré spôsobujú u bezstavovcov istú smrť. Musím hneď na začiatku pripomenúť, že pri styku s týmito látkami sa u pavúka nemusia prejaviť okamžité známky otravy. Príznaky sa môžu dostaviť aj po pár týždňoch až mesiaci. Tento stav je nezvratný a spôsobuje istú smrť. Na intoxikáciu neexistuje účinná liečba. Asi najväčšie nebezpečenstvo nám hrozí zo strany antiparazitík. Tie obsahujú účinné látky ako fipronil, amitraz, deltamethrin a iné. Tieto látky sa používajú ako prísady do prípravkov na ochranu psov a mačiek pred kliešťami a blchami. Sú zastúpená aj v bežne dostupných preparátoch.
Fipronil – Využíva sa v poľnohospodárstve, ničí všetky vývojové štádia bezstavovcov. Môžeme sa potom čudovať nad úbytkom včiel a čmeliakov, ktoré opeľujú aj postrekové rastliny. Samotný fipronil je založený na blokovaní GABA receptorov. Keď sa tak stane, zviera zomiera. Ak sa postrekom fipronil dostáva do okolitej prírody zanecháva na nej výrazné škody (3). V Connelly, Pete, 2001, Environmental fate of fipronil, ktorá je voľne stiahnuteľná na internete je venovaná dopadu fipronilu na životné prostredie.
Deltamethrin - táto látka ma viacero využití. Tak ako aj fipronil sa používa v poľnohospodárstve. Je nápomocná hlavne pri ničení domáceho škodlivého hmyzu, okrem iného aj pavúkov. V Južnej Afrike sa používa ako kľúčová látka na hubenie moskytov prenášajúcich maláriu. Zaujímavosťou je, že stopy tejto látky sa našli v aj v materskom mlieku. Táto látka nežiaduco pôsobí dokonca aj na domáce zvieratá!
Snáď každý psičkár, chovateľ mačiek alebo hlodavcov sa stretol s potrebou ošetriť svoje zviera ako prevenciu proti kliešťom alebo iným parazitom. Osobne používam obľúbený Frontline. Práve tento prípravok ako jeden z mnohých obsahuje aktívnu látku fipronil (1). Nikdy som si neuvedomoval, že aj samotné hladkanie môjho psa môže pri následnom kontakte s pavúkmi, privodiť otravu tým, že dotykom nanesiem prípravok na moje ruky a následne nechtiac na pavúka. Buď to manipuláciou s ním alebo na podávanú potravu (napr: myši). Osobne si vždy pred aktivitou s pavúkmi dobre umývam ruky.
Odstrašujúcim príkladom môžu byť nasledovné riadky. Chovateľ ošetril svoje chovné myši prípravkom Frontline, ktorý ako neskôr zistil obsahuje účinnú látku fipronil. Podľa výrobcu stránky účinkuje Frontline u psov 2 – 3 mesiace u mačiek 1 mesiac. Počítal, že u jeho myší to bude pôsobiť taktiež mesiac. Aktívna látka sa neskôr dostala cez mlieko alebo placentu do mláďat myší. Holíčatá boli skrmované 1,5 mesiaca po aplikácii. Aj napriek tento dlhej dobe po ošetrení myší bol fipronil stále aktívny. Po podaní sa začali vyskytovať prvé príznaky otravy po pár dňoch až mesiaci. (Sklípkan 1998-3)
Prípady intoxikácie podobnými látkami sa vyskytli aj pri použití toho istého terária, v ktorom bol predtým ošetrený plaz, had alebo hlodavec antiparazitikom proti roztočom, blchám a podobne. Napriek umytiu terária a následnom umiestnený pavúka do neho sa začali prejavovať príznaky intoxikácie a následná smrť.
Príznaky intoxikácie u pavúkov sa prejavujú ako:
-pavúk sa pohybuje nekoordinovane
-leží na bruchu a nekoordinovane pohybuje končatiny
-neprirodzené prejavy správania vtáčkara
(Sklípkan 1998-3)
Veľmi zaujímavým prípadom intoxikácie pavúka je, keď s ním manipuluje silný fajčiar. Predpokladá sa, že v tomto prípade je aktívnou látkou práve nikotín alebo iné prítomné látky na rukách fajčiara, ktorý spôsobuje vtáčkarovi neurologické vzruchy.
Problémy zo substrátu
Na začiatku si definujeme substrát ako: rašelinu, lignocel, lesnú hrabanku. Táto téma nie je taktiež dostatočne preskúmaná. Sporadicky na fóre varujem, že všetko čo umiestňujete do terária treba nejakým spôsobom dezinfikovať. V našom prípade ide hlavne o substrát. Rôzne nekvalifikované názory, ktoré medzi chovateľmi panujú odporúčajú „zaručené“ rady čo stačí a s čím majú dobré skúsenosti. Treba si uvedomiť, že ak Vám pri jednej tehle lignocelu nenastali žiadne komplikácie, nabudúce si môžete vybrať horší balíček. Pokiaľ mi môj substrát neprejde cez 100 stupňové ošetrenie riskujem, že si do chovu prinesiem problémy. Robené rozbory lignocelu, preukázali rôzne plesňové kultivácie, semená rastlín, septické spóry a iné. Vajíčka cudzopasníkov a endoparazitov tiež vydržia nehostinné podmienky pokým si nenájdu adekvátneho hostiteľa. Niektoré endoparazity (ich larvy, vajíčka) nezničíte ani opláchnutím horúcou vodou (súkromné pokusy). Ďalší doložený prípad je napadnutie hmyzu, nematódami zo substrátu (Sklípkan 2003-3).
Nebezpečenstvo, ktoré nám zo substrátu hrozí:
1.Septické spóry – je doložený prípad úmrtia Theraphosa blondi
2.Ektoparazity – vonkajšie cudzopasníky (roztoče)
3.Parazitické hlístnice (nematódy) – doložené prípady, keď chovateľovi odišlo 90 percent chovu. Liečba neexistuje
4.Endoparazity – zahrnul by som sem všetky vnútorné parazity, ktoré momentálne nevieme pomenovať a sú v štádiu výskumu
5.Semenná rastlín, plesňové kultivácie – plesňové kultivácie môžu byť zodpovedné za úmrtiami vtáčkarov
Dyskinetický syndróm
Pôvod tejto záhadnej „choroby“ nie je známy. Tento názov zahŕňa všetky pohybové problémy, ktoré sa u vtáčkara objavia. Samotný syndróm je podľa indikácií často dôsledkom vedľajších okolností. Uvediem pár príkladov, z ktorých môže pavúk prejaviť známky diskinetického syndrómu.1.Intoxikácia (viď. prvú časť)
2.Nematódy – invazívne larvy sa živia hemolymfou pavúka, jej úbytkom pravdepodobne stráca pavúk tlak v končatinách a následne sa nekoordinovane pohybuje
3.Niektoré druhy nematód produkujú aj sekundárnu infekciu u vtáčkara - baktériu, či spôsobuje aj pohybové problémy sa nevie (v štádiu výskumu)
4.Nematódy abdominálneho charakteru (Mermithidae)
5.Bakteriálna infekcia – málo preskúmané
6.Vnútrobunkové parazity hubovitého charakteru (Microsporidia, Microspora - hmyzomorky) doložený prenos na pavúkovce
7.Niektoré látky spôsobujú vtáčkarov neurologické vzruchy
8.Dehydratácia – pravdepodobné len u čerstvo importovaných jedincov
Pár ukážok dyskinetického syndrómu
Naše odporúčania sa môžu držať len v medziach klasických rád - všetko čo dávate do terária treba dezinfikovať napr. vyvarením pri 100 stupňoch. Dôležitá je hlavne karanténa importovaných zvierat. Tá by mala trvať minimálne 30 dní, pričom terárium by malo obsahovať len misku s vodou a papierové utierky ako podklad. Pre prípadných ektoparazitov alebo nematód by klasický substrát dával vhodné podmienky na rýchlu expanziu do chovu. Karanténa je naozaj vhodné riešenie pretože predávajúci často klamú a nepriznávajú lacné prekupované importy. Osobne vždy vymieňam cudzí substrát pred tým, než si dám pavúka do chovu za môj vlastný, ošetrený. Ak sa vám v chove vyskytnú jedince s výraznými pohybovými problémami, ktoré budú pretrvávať pár dní bez zlepšenia stavu vtáčkara, určite odporúčam odstrániť pavúka z chovu. Najlepšia voľba je dať pavúka do mrazničky. Rýchlim konaním si môžete zachrániť časť chovu (viď. dyskinetický syndróm). Okrem dehydratácie a dočasných neurologických vzruchov nemáte žiadnu šancu pavúka vyliečiť len sa o to pokúsiť. Odporúčal by som sa nedávať pavúkom vo voľnej prírode nachytaný hmyz (lúčny hmyz), ktorý v našom znečistenom a pesticídmi upravovanom prostredí môže obsahovať nežiaduce látky, endo(ekto)parazity.
Tento článok bude v dohľadnej dobe pokračovať témami ako:
Bakteriálna infekcia, plesňové ochorenia, endo(ekto)parazity, lieky a terapeutické postupy vhodné na liečenie vtáčkarov.
Literatúra:1.http://www.frontlinecz.com/14-spot-on.html
2.http://en.wikipedia.org/wiki/Deltamethrin
3.Connelly, Pete, 2001, Environmental fate of fipronil
4.Lewbart, Gregory A. Invertebrate Medicine. 1. Edition - June 2006
5.Pizzi, R., Carta, L., George, S. 2003. Oral nematode infection of tarantulas. The Veterinary Record 152(22) 695.
6.Cokendolpher, J. C. Pathogens and parasites of Opiliones (Arthropoda: Arachnida) . J. Arachnol. 21:1993. 120–146.
7.Poinar, G . O ., Jr . 1985 . Mermithid (Nematoda) parasites of spiders and harvestmen. J . Arachnol . , 13 :121-128.
8.Poinar, G . O ., Jr ., and G. M. Thomas. 1985 . Laboratory infection of spiders and harvestmen (Arachnida : Araneae and Opiliones) with Neoaplectana and Heterorhabditis nematode s (Rhabditoidea) . J . Arachnol ., 13 :297-302.
9.Jašič, J. Entomologický náučný slovník. Bratislava: Príroda a.s., 1984. 674 s.
10.Weiser, J., Mráček Z. Parazitické hlístice hmyzu.
Dehydratácia, intoxikácia, problémy zo substrátu, dyskinetický syndróm – Sceptic
Fyziologické roztoky – Zolo Varga (D-back), Sceptic